Reakce na recenzi:

alienshore - @ 04.11.2013

Hudobná púť švédskych Anekdoten má skutočne neklesajúcu kvalitu, čo dokazuje aj album Gravity. Málokto by asi tipoval, že prídu s tak závažne melodickou doskou ako je táto. V žiadnom prípade si to nezaslúži nálepku komercia alebo iné kvázi-hanlivé výrazy. Zmena štýlu bola jasne patrná na predošlom From Within, ktorý pôsobil na poslucháča ako povznášajúca očista. Gravity sa vybral smerom, ktorý absorboval energický rock a zasnenú melanchóliu vo veľmi prístupnej forme. Sila nápadov je však taká, že sa objavuje nutkanie si tieto skladby prehrávať častejšie. Pod zdanlivo prijateľnou hudobnou formulou sa však nenápadne, ale zato veľmi cielene derie na popredia ožarujúca súhra muzikantov. Popová banalita tu nemá miesto a nemali ani v úmysle sa uchýliť k troj-akordovým postupom. Svoju povesť talentovaných hráčov a aranžérov si obhájili aj tu. Pesničkový formát je geniálne vypracovaný práve tým typickým švédskym hudobným myslením. Z Anekdoten sa stali majstri progresívneho rocku a ich smelý prístup by mal byť príkladom. Kým vo svojich začiatkoch komponovali hudbu pomerne nekompromisne, tak v ďalšej fáze začali hľadať vlastný výraz a definitívne ho našli na albume Gravity. Osobne ho radím k absolútne vrcholným dielam Anekdoten.

Nádych alternatívy zaťaží melodický opar skladby Monolith a zároveň melotrón úžasne vytieňuje zaprášené a tmavé zákutia. Jan Erik odspieva v Ricochet nebesky krásnu melódiu, až to stisne pri srdci koľko citu sa dá do hudby vložiť. Nicklas je však hlavným spevákom a zmena hlasu je úplne zanedbateľná kvôli rovnakému cíteniu. The War Is Over nostalgicky zaspomína na akustický rock 70-tých rokov s neodolateľnými perkusiami. V podobnom tóne kráča aj What Should But Did Not Die, dokým sa neobjaví skvelý gitarový motív a skladba sa razom pritvrdí. Neobvykle nazvaný song SW4 je hustý pomalý zhluk emócií v ležérnom rytme s jemne disharmonickou gitarou. Titulná bomba Gravity skutočne objavuje metaforickú príťažlivosť medzi nebom a zemou. Jej atmosféra pripomína chladný vesmír, v ktorom sa však nachádza svetlo aj život. Akusticky harmonická The Games We Play zahrieva krásnym zvukom melotrónu v netypickej farbe. Posledný príspevok Seljak obsahuje melancholicky nabité častice v drsnejšom inštrumentálnom podaní.

Perličkou je, že Nicklas Berg si zmenil meno na Nicklas Barker, čiže žiadna personálna zmena sa nekonala. Vstúpil do zväzku manželského a možno aj to malo pozitívny vplyv na album Gravity. Neoceniteľným plusom sú melotrónové zvuky Anny Sofi s rôznymi zvukomalebnými odtieňmi. Všeobecne zohratosť tu hrá významnú úlohu a ich niekoľkoročné skúsenosti v spolku zvanom Anekdoten dosiahli bod, v ktorom melódie a hudobné pozadie ležia na jednej priamke a nikto sa nesnaží na seba zbytočne pútať pozornosť. Aj zvuk to má nasmerované do iných dimenzií, čo pekne vystihuje predná obálka, na ktorej je jedna z najfascinujúcejších planét Jupiter. Hranica medzi realitou a fantáziou nie je niekedy až taká veľká a Anekdoten sa to podarilo spojiť do nádherného sveta snov, ilúzií a sugestívnych ľudských pocitov.