hejkal - @ 21.08.2009 | #

Yes je úžasná skupina, mali by ste si ju všetci vypočuť a zadovážiť si Fragile, remaster je parádny, je to legenda, v tej dobe to bolo vážne eňo ňuňo, obsahuje pomalšie aj rýchlejšie pasáže, často v jednej skladbe, no uznajte! Dávam toľko hviezdičiek, koľko dávam, lepšia populárna hudba nevznikla, Jon je boží, kam sa hrabe Lennon, a vôbec, čo to trepem, nechal som sa uniesť...

Fragile má nevďačné postavenie, stojí v strede medzi dvomi vrcholnými nahrávkami a musí sa s tým popasovať.

Roundabout je milá skladbička. Strieda tie spomínané pasáže a vcelku ju moc nemusím. Radšej mám tie minivsuvky vypĺňajúce priestor ako tmel. Či už je to klávesová Cans and Brahms, brilantná Five per cent for nothing alebo akusticky gitarová Mood for a day. Naopak, nemusím spevokol We have Heaven a ani nasledujúcu behom štartujúcu (hoci nie v tempe Usaina Bolta) South side of the sky. Z nej cítim trošku snahy o tvrdší (hard) rock a to je poloha, v ktorej Yes nikdy neboli doma a ja im to nezbaštím. Presvedčivejšia je klavírna pasáž a následné artovanie. Long distance roundabout je tak pol na pol, miestami mi jej nálada lezie na nervy, to platí aj o jej dovetku The fish. Heart of the Sunrise zachraňuje česť dlhších kompozícií, to je art rock ako sa patrí. Už úvodný nástup z ticha do sólového inferna stojí za to. Nasledujúca tichučká spevová pasáž k Yesu patrí ako Slota k Ficovi (sorry za lokalizovanú politickú vsuvku). Aj tvrdšie polohy, keď sa nehrajú na priamočiarych rockerov, znejú tak ako majú. Aby som to skrátil, päťhviezdičková vec na záver, to kvitujem, škoda, že aj ostatný materiál nie je takýto.

V dobe vzniku to tak možno nebolo, ale z môjho nepamätného postoja mi vychádza, že tento album je iba takým prechodným stupienkom k yesovským megatitulom. Je tu prítomné technicky brilantné, ale vcelku bezobsažné hranie (tým chcem povedať, že skladby väčšinou nemajú potrebný náboj). Celkovo hodnotím za dobre, ale Yes má v zásobe aj podstatne lepšie albumy. Za tie mini kúsky a posledný opus to však stojí.

P.S. Tak som pobadal, že moje hodnotenie neladí so zvyškom recenzentov, snáď to prežijú. :)

PaloM @ 21.08.2009 06:38:42 | #
Moje dlhšie pokojné a pokorné rozpoloženie nerozloží ani tvoja recenzia :-) , tak budem zhovievavý. Rešpektujem tvoje názory ako aktívneho hudobníka, no dúfam, že si Fragile počúval zo strany obecenstva a nie z pódia zo stoličky pred bicími :-) Fragile zapadne logicky a hlavne umelecky do postupnosti veľmi originálnych štúdioviek, ktoré nemali vyvrcholenie, lebo všetky až po (či pred?) Drama boli vrcholy. Naopak, Fragile má veľmi vďačné postavenie. LP som zohnal na internáte v čase, keď som okrem supraphonského LP Close to the edge nič iné od nich nepočul, nevidel a ani o nich nečítal, lebo nebolo kde. Píšem to len preto, aby som zdôraznil, že som niako nebol ovplyvnený inými názormi. Fragile pôsobilo na mňa veľmi originálne a sviežo a tak je to odvtedy stále.
Tie krátke časti tiež vnímam ako vítané a originálne spestrenie, čo preklopilo album z art rocku do prog rocku. Cans and Brahms je jedna z najlepších Wakemanových skladieb. Aj keď je to prerábka jednej časti Brahmsovej 4.symfónie. Takto pekne vedeli motiv využiť len Focus (napr. tiež od Brahmsa). Roundabout je dnes totálna klasika, hraná takmer na všetkých koncertoch. Heart of the sunrise je naozaj skvost art rocku, veľké kontrasty nálad, gradácia hlavnej témy - dielo génia. Keď si pomyslím, ako hral Rick v Strawbs (nekritizujem, bol to iný žáner hudby) a čo rozbalil na Fragile, to je veľký prínos k úspechu LP/CD.

Aj v tom je krása hudby, že u každého môže vyvolať rôzne pocity a tak nemám žiadny problém s tvojím názorom, vybočujúcim z rady :-))