Yes

oficiální www «

Britská skupina Yes bola založená v Londýne v roku 1968 a napriek mnohým zmenám v zostave, občasným rozdeleniam a zmenám štýlu, skupina pretrvala doteraz 43 rokov a stále má silnú medzinárodnú základňu fanúšikov progresívneho rocku.

Začiatky

Skupina bola založená v Londýne roku 1968 spevákom Jonom Andersonom (nar. 25.10.1944) a basgitaristom Chrisom Squirom (nar. 4.3.1948). Prizvali ďalších spoluhráčov: Tony Kaye (nar. 11.1.1946) klávesy, Peter Banks (nar.7.7.1947) gitary a Bill Bruford (nar. 17.5.1948) bicie. Pod názvom Yes mala kapela prvé dôležité koncerty roku 1968 v „East Mersea Youth Camp“ a dokonca ako predkapela na rozlúčkovom koncerte s Cream v Royal Albert Hall.
Ich prvý album, nazvaný Yes, bol vydaný 25.7.1969. Harmonické vokály dvojice Anderson - Squire sa stali poznávacím znamením a obchodnou značkou zvuku skupiny. Roku 1970 vydali druhý album Time and Word.

Vyššie ambície

Peter Banks bol nespokojný so smerovaním a s vyhodením prvého manažéra Yes, Roya Flynna. To vyvrcholilo do jeho odchodu a založenia vlastnej prog-rockovej skupiny Flash. Steve Howe (nar. 8.4.1947, pôvodne hral v skupine Tomorrow) súhlasil s účinkovaním v Yes a nahradil Banksa. Nový zvuk a nové kompozície boli zachytené na kritikmi dobre prijatom albume The Yes Album, zloženom celou skupinou a neobsahujúcom žiadne covery.

Zmeny v zostave a komerčný úspech

V roku 1971 nastala ďalšia zmena v zostave. Klávesák Tony Kaye odišiel a na jeho miesto zasadol virtuóz Rick Wakeman (nar. 18.5.1949), známy z účinkovania v The Strawbs. Svojim vzhľadom na pódiu a hudobnými nápadmi posilnil a oživil imidž skupiny. Súčasne priniesol nový nástroj – mellotron. Yes s Wakemanom vydali album Fragile, v USA sa umiestmil v Top Ten. Štruktúra albumu je rozdelená do diel jednotlivých umelcov: Howe „Mood For a Day“, Squire „The Fish“, Wakeman „Cans and Brahms“ atď. Nachádzajú sa tu aj dlhšie skladby, napríklad hit „Roundabout“ alebo záverečná „Heart of the Sunrise“. Na obale albumu sa po prvýkrát objavuje práca umelca Rogera Deana, ktorého diela sa neskôr stali symbolmi Yes.
Ďalší album Yes, Close to the edge (1972) je jedným z z najambicióznejších diel skupiny. Mnohí kritici považujú album za vrchol progresívneho rocku.

Roky 1972 – 1975

Po vydaní Close to the Edge odišiel bubeník Bill Bruford, ktorý sa neskôr pridal ku King Crimson. Ako náhrada za neho prišiel Alan White z Lennonovho Plastic Ono Band. Živá nahrávka 3LP Yessongs, nahraná medzi novembrom a decembrom 1972, je dôkazom špičkovej kvality hudobníkov a ich kompozícií. Neskôr sa v kinách premietal aj film Yessongs.
Tales from Topographic Oceans je názov dvojalbumu z roku 1973, na ktorom sú 4 skladby, každá okolo 20 minút. Kritika prijala album zmiešane, no komerčne bol úspešný. V Amerike dosiahol 6. pozíciu v rebríčkoch. Wakeman však nebol s albumom spokojný a do dnešného dňa je k nemu veľmi kritický. To bol jeden z faktorov, ktoré ho presvedčili, aby kapelu opustil. Urobil tak na konci turné roku 1974. Nahradil ho Patrick Moraz, švajčiarsky klávesák (nar. 24.6.1948), a v r. 1974 vydali ďalší radový album s názvom Relayer. Skupina pokračovala v tradícii písania dlhých skladieb, z čoho vzišla úvodná kompozícia „The Gates of Delirium“ inširovaná Tolstého dielom Vojna a mier. Niektorí považujú album za jeden z najtvrdších v histórii skupiny.

Roky 1976 - 1979

Po prestávke v roku 1976, Yes nahrávajú nový, mnohými fanúšikmi vysoko hodnotený album Going for the One. Počas nahrávania bol Moraz nahradený staronovým hráčom Rickom Wakemanom. Skladby na albume sú relatívne krátke, až na 15-minútovú „Awaken“, jednu z najlepších skladieb, akú kedy Yes zložili. Je to prvý album, ktorý po dlhej dobe neobsahuje dizajn od Rogera Deana, ale od firmy Hipgnosis.
Tormato, album vydaný v roku 1978 nebol veľkým komerčným úspechom aj z dôvodu vrcholiacej punkovej éry v Británii. Na Tormato nájdeme sviežu úvodnú skladbu Future Times, hit Don’t Kill The Whale, krásnu baladu Onward a song, ktorý najviac vystihuje Yes - On The Silent Wings Of Freedom. Zvuk skupiny sa výrazne menil spolu s jej imidžom. Wakeman experimentoval s novými nástrojmi ako birotron, kým Squire skúšal rôzne harmonizéry a mu-tron pedále. No napriek veľkej kritike sa albumu podarilo získať platinovú dosku. Turné v priebehu rokov 1978/1979 však bolo úspešné. Na konci roku 1979 skupina utrpela stratu, keď spolu s Andersonom odchádza aj Wakeman. Vzrastajúca frustrácia členov skupiny si vybrala svoju daň. Skupiny podobného smerovania ako Yes, boli označované za dinosuarov a treba tiež povedať, že všetci členovia skupiny boli a sú silné individuality, spolupráca často škrípala a pri tvorbe albumov sa neraz riadne iskrilo...

Yes a Drama

Na odporúčania manažéra Briana Laneho boli pozvaní do skupiny Geoffrey Downes a spevák Trevor Horn (duo z The Buggles), aby pomohli s produkciou na novom albume. Na ich prekvapenie boli prizvaní ako plnohodnotní členovia. Z tejto spolupráce sa neskôr v roku 1980 zrodil album Drama. Po vydaní naplánovali severoamerické turné, na ktorom sa ukázalo, že Horn zvláda spev nového materiálu dobre, no s klasickými Yes skladbami má značné problémy. Po turné zvažovali, čo ďalej. To viedlo k úsudku, že každý by sa mal vydať vlastnou cestou a Yes by tým pádom zaniklo. V marci 1981 manažment Yes definitívne oznámil, že skupina ďalej neexistuje. Boli vydané ešte posledné dva albumy ako symbol ukončenia kariéry skupiny: živý album Yesshows a kompilácia Classic Yes.

80. roky - zostava „Yes West“

Oživenie Yes prichádza v roku 1983, keď sa Squire a White skontaktovali s gitaristom Trevorom Rabinom (nar. 13.1.1954), ktorý súhlasil so spoluprácou. Zostavu doplnil pôvodný klávesák Tony Kaye. Squire pustil niektoré nové nahrávky Andersonovi, ktorý súhlasil s tým, že by naspieval vokály. Pod názvom Yes bol oficiálne oznámený comeback. Výsledok prichádza už v roku 1983 – album 90125, ktorý predstavuje úplnú zmenu štýlu z dlhých prog-rockových skladieb na kratšie popovejšie kompozície, avšak s hardrockovou Rabinovou gitarou. Albumu sa predalo vyše 6 miliónov kópií a zostáva komerčne najúspešnejším dielom Yes. Hit „Owner of a Lonely Heart“ sa stal #1 v hlavných, R&B a dokonca aj v disco rebríčkoch. Nasledovalo podporné turné “90125 Tour”, ktoré sa ukázalo ako extrémne úspešné.
V roku 1986 Yes začali nahrávanie druhého albumu v zostave White-Squire-Rabin-Anderson-Kaye. Avšak spory medzi producentom Hornom a Rabinom pozdržali výrobu, a tak až v roku 1987 vychádza nová nahrávka Big Generator. Obsahuje hity ako “Rhythm of Love” alebo „Shoot High, Aim Low“. Turné 1988 bolo zakončené koncertom v Madison Square Garden v New Yorku.

90. roky

V priebehu 90. rokov sa uskutočnili mnohé projekty. Sformovala sa kapela ABWH (Anderson Bruford Wakeman Howe), ktorá však neskôr spolu s Yes (Squire, White, Kaye, Rabin a aj Anderson) vytvorili album Union (1991). Album Talk, vydaný roku 1994, bol nahraný celý digitálne a obsahoval skladby poňaté v klasickom Yes štýle. Projekt Keys Of Ascension tvorili tri koncerty v San Luis Obispo z roku 1996. Vystúpenia boli nahraté a vydané ako dve 2CD a aj ako DVD. Súčasťou audio nahrávok boli aj nové štúdiové kompozície.
Nový album Open Your Eyes skupina vydala v roku 1997. Ku Yes sa pridal ruský hráč na klávesy Igor Koroshev, s ktorým nahrali nasledujúci album The Ladder (1999), fanúšikmi vysoko cenený.

Magnification a súčasnosť

Rok 2001 sa niesol v znamení nahrávky Magnification. Album je zvláštny v tom, že sa na nej nepodielal žiadny klávesák, ale skupina požiadala 60-členný orchester, s producentom Larrym Groupéom, ktorý do skladieb doplnil všetky orchestrálne aranžmá.
V nasledujúcom období podnikli viaceré väčšie projekty ako napr. Symphonic Live - koncert s orchestrom alebo vystúpenie Live In Montreux 2003, zväčnené na DVD. Vydalo sa taktiež mnoho kompilácii.
Po dlhej 4-ročnej prestávke (od roku 2004) skupina aktívne koncertovala a absolvovala celosvetové turné z príležitosti 40. výročia založenia Yes. Stalo sa však nepredvídateľné a Jon Anderson pre dlho trvajúcu chorobu nemohol sa zúčastiť vyčerpávajúcej koncertnej šnúry.
Povolaním náhradníka, kanadského speváka „cover skupiny Yes“ Benoita Davida sa Jon cítil zradený a ponížený. V pôvodnej najklasickejšej zostave (Squire, Howe, White) Wakemana nahradil jeho syn Oliver. Na ich "In the Present Tour" sa predstavili prvýkrát aj na Slovensku 31.10.2009 v Bratislave.
Na jún a júl 2011 sú ohlásené termíny vydania nového štúdiového albumu, Fly From Here, nahratého v zostave: Benoit David – spev, Chris Squire – bas g., spev, Steve Howe – gitary, spev, Alan White – bicie, Geoff Downes – klávesy, Trevor Horn – producent, co-writer, spev.

Z internetových zdrojov voľne zostavil PaloM, 4/2011

Napr.:
http://www.allmusic.com/artist/yes-p5891/biography
http://en.wikipedia.org/wiki/Yes_%28band%29

A výborná kniha v češtine
Chris Welch: Na samém kraji útesu, 2009 Volvox Globator, 440 s.... (celý článek)