Yes - Symphonic Live (DVD/video) (2002)

Včera jsem se dostal k tomuto DVD prvně v životě. Pošmákl jsem si. Nebudu hodnotit, jestli někdo hrál na clavinet či Hammond, to není vůbec zapotřebí. Je ale velmi svěží, když se k rockové kapele (a art-rockové zvlášť) přidá symfonický orchestr. Tohle je totiž cesta ještě mnoho neprobádaná. A teď už jen maličkosti, když už měli v orchestru všichni košile, dirigenta by v ní taky neubylo, vypadal jak hastroš. Ale proč dávám jen 4,5 hvězdičky je především to, že v koncertní podobě I get up, I get dawn se mi ve varhanním preludiu zoufale nelíbí ta vycpávka s bicími. Vím, je to i na Yessongs, ale prostě to tam nepatří. Jestli je to tím, že nelze dosáhnout takového zvuku jako ve studiu? Bohužel nemám na Andersona číslo, tak netuším, jak mu to sdělit.

BTW, zajímal se už zde někdo názory nad texty, nebo je to jen o clavinetech...?
reagovat

PaloM @ 22.08.2009 13:39:48
V 70. rokoch som kupoval preložené texty do češtiny, naklepané cez x-kopirákov na tenkom papieriku, ťažko čitateľné. O zrozumiteľnosti prekladu radšej pomlčím. Šlo o Yes, Genesis, J.Tull, P.Floyd. Niečo som si preložil sám. S Yes si nikto uspokojivo neporadil, aj som sa pokúšal pochopiť to z angličtiny a tak som to proste vzdal. Už ma to dávno netrápi.

Tak došlo aj na Yes spojiť sa so symfonickým orchestrom, čím sa splnil sen mnohých milovníkov tejto módy. Priznám sa, že som všeobecne veľmi na pochybách, čo z toho vzíde: rock či metal a orchester. Odrádzajú ma skúsenosti raných D.Purple a Metallica "S&M", kde si myslím, že to proste nevyšlo. Yes ma prekvapili. Vzniklo kultivované dielo, v ktorom orchester len jemne dokresľuje, zvýrazňuje a neprehlušuje kapelu.
Mladé zloženie "symfoňáka" je vítaným kontrastom
k chlapom "v najlepších rokoch". K výkonu Yes (teraz bez Wakemana - veď ho hrá orchester, nie? Ale Tom Brislin predsa len uhrá, čo sa od klávesáka čaká) naozaj niet čo dodať, sú perfektní ako vždy.
Výber skladieb s voľbou viacerých dlhších kompozícií
je naozaj vhodný na predvedenie s orchestrom.
Close to the edge je moja navždy najobľúbenejšia, Gates of delirium s úžasným finále, skladba, ktorú som naživo asi doteraz nepočul, And you and I je povinná výbava mnohých koncertov a vždy sa na ňu teším. Takto sa dá každá skladba ospevovať, proste Yes sú pre mňa citová záležitosť a preto som nekritický. DVD má dobrý obraz a zvuk, vyše 3 hodín musí uspokojiť každého. Koncert ma presvedčil, že keď sa orchester aranžuje s rozumom, nemusí to znamenať rušenie či pohreb rockovej kapely, ale výsledný efekt z diela môže zaujať. Je fakt, že radšej pozerám "Yessongs" (1973), či "Live at Montreux" (2003 !), lebo žiadne prídavné inštrumenty nevylepšia pôvodné kvalitné dielo.

reagovat