Reakce na recenzi:

mikepis - @ 29.04.2007

Ano, pridavam sa. Jedina "jazzrockova" platna yesu. Vdaka Morazovi, ktory na rozdiel od Wakemana pouziva poltony (can hit blue note) a pri solach na minimmoogu ci ARP pitchbenderom ohyba ton ako Corea a cela crieda ostatnych JZ klavesakov (pocuj zaverecne solo to be over). Ktovie, ci ho prave preto z yesu pred GFTO nevyliali(Turn of the Centuries je Morazova pesnicka, kopacky dostal v polovici pripravy dosky). Yes went too jazzy.

Prave preto je tato platna neopakovatelna, lebo sa na nic pred a po nej v tvorbe yesu nepodoba. Pritom to nie je klasicky (a casto nudny a nepocuvatelny) JZ, vdaka morazovej klasickej klavirnej skole a pritomnosti progresivneho Howa a Andersona.

Nech chlapci dlho ziju (aj s Morazom)!