hejkal - @ 21.08.2009 | #

K tomuto dielu som sa dostal až niekedy začiatkom tohto milénia, patrične vybavený pomerne rôznorodými reakciami všetkých kritikov i nadšencov, čo ma utvrdilo v tom, že je najlepšie na všetky názory hodiť bobek a skúsiť si to vypočuť. 1978, to nie je práve číslo, ktoré by rockovej hudbe výrazne prospelo, skôr naopak, nuž som sa do toho nehrnul. To len tak na okraj.

Prvá vec, ktorú človek neprepočuje, je syntetický zvuk, to ubližuje môjmu sluchu viac než by sa zdalo. Ale stále sa to dá počúvať. Oprostený od predstáv staromilských Marshallov sa spod povrchu vylúpne prekvapivo pohodový album. Je to o pesničkách, žiadna ultra kompozičná pakáreň sa nekoná. Čo vyzdvihnúť? Určite Don’t kill the whale s vydarenými gitarovými vsuvkami. Ďalej by som vypichol Release, release, ktorá sa snaží o „obyčajný“ rock. Akokoľvek som na hitovky tohto typu alergický, občas niektorá prenikne obranným valom mojej percepcie. Možno stojí za zmienku aj záverečná On the silent wings of freedom, má snahu tváriť sa ako náročnejšia kompozícia.

Ku kritike dám iba jedno konštatovanie, v druhej polovici album výrazne stráca dych.

V podstate by sa nič nestalo, keby tento album nevyšiel. Ale žiadna škoda, že je tu s nami už niekoľko desaťročí. Na Yes až absurdne ľahko stráviteľný počin a dovolím si tvrdiť, že je aj dobrý.

mikepis @ 22.08.2009 06:47:47 | #
paloM - rovna dialnica pre yes na konci 70-tych rokov urcite nebola. sli z kopca. dosli tvorive napady, nevedeli sa vyrovnat s novou vlnou. je to presna analogia s Love Beach od ELP v rovnakom case - slabota.

suhlasim s predrecnikom, ze najlepsie su on the silent wings freedom a rockova a don't kill the whale.

staci si stiahnut na interntete sa potulujuce dema zo studiovych nahravok Paris sessions (1980) - je to presne styl Tormata, no este horsi. sami yesmani videli, ze to nikam nevedie a anderson s wakemanom odisli.

je to krute kosntatovanie, ale hudobne sa vyrovnat s dobou yesu pomohli ironicky nove diskoposily - Downes a Horn. Vznikla dodnes uzasna perla Drama.

anderson a wakeman vo vsetkej svojej virtuozite toho neboli schopni.