Reakce na recenzi:

nowhere_man - @ 03.02.2011

Po dlhšom čase som sa opäť vrátil k recenziám a všimol som si, že som nedokončil albumy Yes. Tak to napravím. The Ladder ma presvedčil o tom, že Yes majú stále čo povedať a napravilo mi skazený dojem z albumu Open your eyes, pretože tento počin je jednoducho nádherný. Úvodná Homeworld vkusne prináša starý dobrý Yes, avšak v novom šate a myslím, že to funguje skvelo. It will be a good day je jedná krásna skladba, ktorá vo mne prebúdza nostalgickú náladu. Veľmi chytľavá skladba. Veľkým prekvapením bola pre mňa Lightning strikes, ktorá to úžasne rozpumpovala až v štýle ska, vždy ma núti kývať hlavou do rytmu. Can I? je potom pre mňa len taký slabší odvar starej skladby We have heaven z albumu Fragile. Naproti tomu Face to face je opäť excelentná skladba, v ktorej Yes ukazujú, že to stále vedia. Nasleduje ďalšia veľmi krásna pomalšia skladba chytajúca za srdce If only you know. To be alive má zvláštnu atmosféru, ktorá ma neviem ani čím zasahuje. Finally je potom skladba, ktorá mi naopak ničím nepripadá výnimočná, ale rozhodne nie je zlá. The Messenger je na tom takisto, dobrá skladba, ale až tak ma nezasiahla (úvodná basa Chrisa Squiera je skvelá). Pre skladbu New Laguage platí to, čo som napísal pre úvodnú skladbu - vkusne prináša starý dobrý Yes, avšak v novom šate a opäť to skvele funguje. Album uzatvára nádherná akustická Nine voices, ktorá nemá žiadnu chybu, vždy si ju vychutnávam. Kapela Yes nám týmto albumom ukázala, že stále platí za jednu z najlepších skupín aj po tých rokoch.