Reakce na recenzi:

Charlie - @ 18.12.2004

Explorers Club je ďalšou "superskupinou" ,kde každý z muzikantov má za sebou úspešnú karéru v iných známych kapelách.Jednou z prvých "superskupín" bola ASIA , v posledných rokoch to boli projekty ako LIQUID TENSION EXPERIMENT ,alebo TRANSATLANTIC.
Chlapci sa po natočení jedného alebo dvoch cédečiek znova pekne vrátia k svojim materským kapelám a život ide ďalej.
No a r.1998 vznikol EXPLORERS CLUB so svojim debutovým albumom "Age of Impact".Po štyroch rokoch prichádza ďalší album "Raising the Mammoth".Už podľa zloženia prítomných muzikantov si možno predstaviť štýl celého projektu:Kansas,Magellan,Shadow Gallery,Dream Theater a Cairo.
Album sa skladá zo štyroch dlhších skladieb,ktoré sú na cédečku navyše rozkúskované na 44 krátkych dvoj-trojminútových častí.Toto rozčlenenie každej zo skladieb je obyčajná "šaškárna" , na ktorú neexistuje žiadne logické vysvetlenie.Celý projekt nesie rukopis Trenta Gardnera /Magellan/ v štýle Emerson,Lake and Palmer.Dominujú klávesové plochy,virtuózne klávesové sóla,ktoré sú síce perfektne zahraté,ale na niektorých miestach sa nedajú počúvať.Miestami /prvá a posledná skladba/ je to hudba pre hudobníkov a nie hudba pre poslucháča.V prvej rýchlejšej skladbe sa najviac odráža problém tzv."superskupín" :každý z muzikantov chce aby v skladbe dominoval on,a tak niekedy vznikne predimenzovaná,preinštrumentalizovaná a zbytočne komplikovaná a dysharmonická skladba,pri ktorej chlapcom /zvlásť Trentovi Gardnerovi/ ide len o to aby sa hudobne "odbavili" a nejde im o album ako celok za cenu že ho bude v skladbe menej počuť.
V žiadnom orchestri nemôžu hrať všetci prvé husle.
V druhej skladbe už chlapci trocha pribrzdili,je to dynamické a pestrejšie,dá sa to počúvať.Tretia skladba znova komplikovanejšia,no celkom počúvateľná.A posledná vyše dvadsaťminútová intštrumentálka znova prekombinovaná zmes s dominantou varhanov,miestami monotónna,neskôr vcelku obstojné gitarové sólo,miestami symfonický orchester,potom klavírne prelúdium a znova varhanové kakofonické sóla,a znova... a znova...Najhoršie na tom je,že jednotlivé plochy spolu nesúvisia,sú hudobne roztrieštené a vytrhnuté z kontextu.
Keď by sme mali zhodnotiť podiel jednotlivých hudobníkov na albume,hudobne by dominoval Kansas,Cairo a Magellan /z Dream Theater a ani Shadow Gallery by ste tam veľa nenašli/
Aj keď sa jedná u hodobných velikánov progresívnej rockovej hudby,ktorých si osobne vážim,ich spoločný projekt neprináša oproti ich "materským" skupinám vyššiu kvalitu hudby.Práve naopak.Ešte raz zopakuijem myšlienku: V žiadnom orchestri nemôžu hrať všetci prvé husle!!!
Hodnotenie:dve hviezdičky.