Explorers Club - Raising the Mammoth (2002)

I mistr tesar se nekdy utne, ale tady se Trent Gardner vubec netrefil. Po vynikajici jednicce, Leonardovi nebo deskach Magellan prisel uplny propadak. Deska nedotazena dokonce, nezajimava, nudna az otravna, nikdy jsem ji snad ani nesnesl v jednom kuse. Mam hodne rad Gardnerovu tvorbu, ale tady to nevyslo a je to jako jeste nedotazena demonahravka. Bohuzel, kdo si poslechne nejdrive tohle, muze ho to odradit od poslechu Age Of Impact a to by byla velka skoda.
reagovat

Explorers Club je ďalšou "superskupinou" ,kde každý z muzikantov má za sebou úspešnú karéru v iných známych kapelách.Jednou z prvých "superskupín" bola ASIA , v posledných rokoch to boli projekty ako LIQUID TENSION EXPERIMENT ,alebo TRANSATLANTIC.
Chlapci sa po natočení jedného alebo dvoch cédečiek znova pekne vrátia k svojim materským kapelám a život ide ďalej.
No a r.1998 vznikol EXPLORERS CLUB so svojim debutovým albumom "Age of Impact".Po štyroch rokoch prichádza ďalší album "Raising the Mammoth".Už podľa zloženia prítomných muzikantov si možno predstaviť štýl celého projektu:Kansas,Magellan,Shadow Gallery,Dream Theater a Cairo.
Album sa skladá zo štyroch dlhších skladieb,ktoré sú na cédečku navyše rozkúskované na 44 krátkych dvoj-trojminútových častí.Toto rozčlenenie každej zo skladieb je obyčajná "šaškárna" , na ktorú neexistuje žiadne logické vysvetlenie.Celý projekt nesie rukopis Trenta Gardnera /Magellan/ v štýle Emerson,Lake and Palmer.Dominujú klávesové plochy,virtuózne klávesové sóla,ktoré sú síce perfektne zahraté,ale na niektorých miestach sa nedajú počúvať.Miestami /prvá a posledná skladba/ je to hudba pre hudobníkov a nie hudba pre poslucháča.V prvej rýchlejšej skladbe sa najviac odráža problém tzv."superskupín" :každý z muzikantov chce aby v skladbe dominoval on,a tak niekedy vznikne predimenzovaná,preinštrumentalizovaná a zbytočne komplikovaná a dysharmonická skladba,pri ktorej chlapcom /zvlásť Trentovi Gardnerovi/ ide len o to aby sa hudobne "odbavili" a nejde im o album ako celok za cenu že ho bude v skladbe menej počuť.
V žiadnom orchestri nemôžu hrať všetci prvé husle.
V druhej skladbe už chlapci trocha pribrzdili,je to dynamické a pestrejšie,dá sa to počúvať.Tretia skladba znova komplikovanejšia,no celkom počúvateľná.A posledná vyše dvadsaťminútová intštrumentálka znova prekombinovaná zmes s dominantou varhanov,miestami monotónna,neskôr vcelku obstojné gitarové sólo,miestami symfonický orchester,potom klavírne prelúdium a znova varhanové kakofonické sóla,a znova... a znova...Najhoršie na tom je,že jednotlivé plochy spolu nesúvisia,sú hudobne roztrieštené a vytrhnuté z kontextu.
Keď by sme mali zhodnotiť podiel jednotlivých hudobníkov na albume,hudobne by dominoval Kansas,Cairo a Magellan /z Dream Theater a ani Shadow Gallery by ste tam veľa nenašli/
Aj keď sa jedná u hodobných velikánov progresívnej rockovej hudby,ktorých si osobne vážim,ich spoločný projekt neprináša oproti ich "materským" skupinám vyššiu kvalitu hudby.Práve naopak.Ešte raz zopakuijem myšlienku: V žiadnom orchestri nemôžu hrať všetci prvé husle!!!
Hodnotenie:dve hviezdičky.
reagovat