Reakce na recenzi:

hejkal - @ 08.04.2013

Už je to pekných pár rôčkov, čo ma prepadla túžba po doplnení si vzdelania z luhov a hájov neoprogu, ktorý ma vždy rýchlo odradil (pozdravujem Marillion). Deväťdesiate roky a Severná Európa boli pre mňa nepoznanou zemou, nuž som sa niekedy počiatkom nového milénia vrhol na všetky tie Anekdoteny, Tangenty, Wobblery atď. a výberovým spôsobom som si zohnal vzorku od každého. Na Flower Kings som čítal toľko ospevných reakcií, že som jedného dňa neodolal a kúpil som si tento „druhý debut“, reku, nech viem, čo sa v 90. rokoch považovalo za „progresívne“.

Od prvých tónov skladby World of adventures som mal jasno. Je to moderné, je to kompilačne ukotvené vo svojich art rockových vzoroch a hlavne, znie to sviežo! Keby v pozadí neznela relatívne komplexná hudba, zvádzalo by to k myšlienke, že by sa to dalo púšťať do rádií, tak dobiedzavé sú melódie lemujúce spievané i nespievané pasáže. Kto nezačuje Genesis, ten má najvyšší čas buď doplniť základné rockové vzdelanie alebo navštíviť ušného doktora. Samozrejme, dominujú klávesy, i keď gitarové plochy sú tiež štedré (Atomic Prince-Kaleidoscope). Keď k tomu prirátame obligátne dychy (flauta, saxofón), dostávame kusisko starosvetskej muziky, na ktorú fanúšik 70. rokov rád spomína. Veľmi kvitujem, že kapela dokáže tvrdo rockovať a neskĺznuť k metalu (ďalší neduh súčasnosti), viď „párplovské“ tiky v Go west Judas. Balady neopomínajú melancholické účinky antidepresív (Train to nowhere). Nechýba pocta Canterbury (Oblivion road) a všetko uvedené sa následne opakuje v ďalších skladbách až do konca. Pravda, pribudne tu psychedélia The wonder wheel, tam King Crimson (Big Puzzle), však netreba zabudnúť na nič, čo tu už niekedy bolo a môže sa využiť v prospech veci.

Jedinú chybu albumu, trvanie, pripisujem dobovému kúzlu - dĺžke cédéčka. Namiesto zocelenej dosky sa vtedajší (o dnešných škoda vravieť, tým je jedno CD málo) artrockeri nevedeli odtrhnúť od závislosti dokazovať, koľkože dlhometrážnych skladieb vedia polepiť behom nahrávania. To nie je obdivuhodná schopnosť, ale očividná neschopnosť podriadiť svoje schopnosti nejakej miere podporujúcej zámer, a teda spraviť to, čo je pre kompozíciu „ambiciózneho“ rocku podstatné – vyjadriť myšlienku i pocit bez zbytočných opakovaní. V literatúre tomu nadávame „umenie škrtať“.

Back in the world of adventures je pre mňa veľmi príjemným prekvapením, ktoré si rád vypočujem, keď sa potrebujem pozitívne naladiť. Cítiť z neho nadšenie z hrania a radosť z hrajkania sa so skladbami, to všetko zaobalené do osviežujúceho soundu. Keď neoprog, tak takto.