Reakce na recenzi:

hejkal - @ 14.06.2013

Visions of the emerald beyond je album, ktorý som počul pomerne neskoro. Aj tak sa okamžite zaradil do mojich najobľúbenejších od Mahavishnu Orchestra. A to aj napriek tomu, že ú tu hneď dva funky kúsky a ku koncu mierne zošalie.

Úvod sa nesie v akýchsi napodobovaniach veľrybieho stonania Eternity’s breath part 1 napokon naštartuje Walden a jeho brilantný break. Brutálny hard rockový rif rozmazaný abnormálnou rytmikou nemá chybu, prekvapivo je doplnený multivokálnym (uf, to je ale sofistikované slovo) jemným spevom. Plynulý prechod do Part 2 značne „zdžezovatie“, hlásočky šveholia a už počuť aj dychy. McLaughlin vyšíva, akoby bol výhradným dodávateľom čipiek pre folklórny priemysel a zdatne mu asistuje Jean Luc-Ponty so svojimi husľami (ktorého u nás doma považovali za najlepšieho huslistu na svete) i Gayle Moran na klávesoch. Škoda, že je tu rýchly fade-out. Lila's dance sa liahne z ticha, meditačnejšie rozpoloženie nenarúša žiaden spev. Avšak zrazu sa zo skladby stane shuffle so srdcovou arytmiou a McLaughlin zúročí roky pukania prstov. Všetky tie zmeny ani nemá cenu popisovať, to treba počuť. Can't stand your funk je presne o tom, o čom vraví posledné slovo v názve skladby. Akurát je to rozbité ako po nájazde klišéovitého slona v obchode s porcelánom. Náladovke bez rockového podmazu Pastoral dominujú husle a sú veru podarené. Faith buduje vážnu víziu akéhosi výpravného románu, ktorému niekto doprial ambíciu byť monumentálny. Však aj patrične vyvrcholí. Ďalšie funky Cosmic strut je potrebné prežiť, hoci je tradične brilantne nasnímané a odohrané. Ak by som niečo fusion zatrhol, tak sú to tieto afektované klzké záľuby. Zrazu všetko stíchne a ženský vokál sa nadpozemsky vyvŕši na medzihre If I could see. Pokračujeme kontinuálne v diabolsky božskej energetickej bombe Be happy, všetci hudobníci si derú končatiny a telesné otvory, ale aj tak ma najviac opantáva Waldenova hra na bicie. Chlapík je fakt extratrieda. Ale bacha, uťatý koniec uvedie tichučký vánok Earth ship, v ktorom sa krehko spieva a následne sa prenechá miesto psychedelickej tíšine Pegasus. Opus 1 nie je skladba, to len husle čosi zahrajú, aby prišlo totálne psycho, finálna skladba On the way home to Earth.

Nie je náhoda, že najlepšia fusion kapela je Mahavishnu Orchestra. Tento album to dokazuje lepšie ako Poirot s Holmesom dokopy.