Reakce na recenzi:

Peto - @ 15.06.2013

Kratšie skladby, väčšia rozmanitosť a Dežo na gitare.

"Nové mapy ticha" - v úvode skvelá pulzujúca rytmika a Dežov doprovod na gitare takmer funky. Filipova pasáž s Polymoogovým sólom sa mi páči o čosi menej, aj keď Daněk pod ním parádne pulzuje na base. Pasáž "Prvá tráva blúdi" náladou a zvukom
pripomína náladou a štýlom predošlý album.

"A na to myslím" je o poznanie komornejšia. V Dežovom speve a Filipovom klavírnom doprovode cítiť jazzové vplyvy. Istú zádumčivosť skladby presvetľuje Vargov organ Opäť výborná basa, najmä v rýchlejšej strednej časti. V závere nádherný minimalistický duet Vargu na organe a Deža na gitare.

"Na malej stanici" začína štýlovo podobne ako prvá skladba, zatiaľ čo pasáž "Bola v ňom sviežosť" pripomína predošlú skladbu. Nasleduje nádherná, uvoľnená, priezračná pasáž o pobyte na stanici", ktorú strieda ďalšia, až crimsonovsky temná a hypnotizujúca, so skvelou Dežovou minimalistickou hrou na gitare a saxofónom Dušana Húščavu", a po opätovnom prestriedaní sa motívov skladbu uzatvára Dežovo minimalistické sólo.

"Dnes v noci" je na Dežove pomery až pop, avšak veľmi inteligentne urobený, s príjemným pohupujúcim sa rytmom a dlhším, výborným gitarovým sólom. Dežo mal ako gitarista bluesové cítenie, čo príjemne kontrastuje s jeho k náročnejším, žánre prekračujúcim skladateľským naturelom.

"Víťaz" je príjemná krátka vypchávka, nasledovaná skladbou "Zelené jablko", ktorá ako samostojaca skladba pôsobí výborne, no na albume ako celku skôr ako vypchávka, využívajúca na albume oblasti už preskúmané, aj keď je omnoho lepšia než väčšina súčasnej hudobnej produkcie.

"Domestic flight" patrí k Dežovým najtemnejším a najsugestívnejším veciam, hlavne vďaka úvodnej, časti, ktorá sa v skladbe ešte dvakrát opakuje. ktorá stavia na hutných bicích Filipových klávesoch.
Pulzujúca rýchla pasáž, ktorá po nej v obidvoch prípadoch nasleduje, je zvýraznená skvelým, agresívnym Ursinyho sólom, ktoré v druhej, rýchlejšej časti dopĺňa Filip na klávesy.

"Hádanka" s jemným doprovodom sláčikov a akustickej gitary predstavuje Deža ako autora, schopného napísať aj jemnú, melodickú miniatúru, ktorá je rovnako sugestívna ako predošlá.