Reakce na recenzi:

hejkal - @ 09.02.2014

Modrý vrch mi skončil v zbierke vďaka novinám Sme, kde vyšiel v rámci akejsi edície zásadných albumov našej minulosti. Ak som ho niekedy počul, tak som naň milosrdne zabudol. K Ursinymu som sa dostal cez debut (obľúbený album môjho otca) a následne mi platne požičal spolužiak na strednej. Moc ma to nebralo, ale to som ešte nebol hudobne až tak podkutý (nieže by som teraz dajako extra bol). Aj preto som mu dal aj ďalšie šance.

Ou jé, funky brnky komerc šmitec ma okamžite odrádza. Cestujúci poslucháča, ktorý Deža spoznal cez Provisorium, núti pozerať na zostavu, je to fakt on? Čas od času sa všetko vytratí a nasledujú náladové medzihry, v ktorých sa recituje voľnoveršové čosi. Je to taká rana z milosti pre bezcieľnu muziku. Štrpkovu divadelno-literárnu tvorbu nemám rád a tu ma o opaku nepresvedčil. Ale k hudbe. Tam, kde by mohlo byť niečo pekné (Lúka), trpí nahrávka produkciou poplatnou roku vydania. Aj tak je zátvorková Lúka jedným z najlepších kúskov albumu. Podobne ako občasné gitarové výstrelky v skladbe Obrázok hráča. Taký ten ambientný džezík sa kdesi pod povrchom snaží budiť dojem akože umeleckej kvality, akurát pri ňom usínam rýchlejšie než po predávkovaní Rohypnolom. Ďalšie skladby sú na tom podobne. Napokon, je to lepšie, než keď sa to mrzko rozhýbe á la titulná skladba. Mám dojem, že Jaro Filip mal byť v klávesových zvučeniach trošku zahamovaný, nech z toho nie je rádiovka. Obzvlášť, keď klavír mu šiel na výbornú. Chápem však, že v dobe syntetizátorových vrcholov si to málokto uvedomil. Našťastie, Ursiny sóluje tak, že je to radosť počúvať. Moja najneobľúbenejšia skladba na albume je Pristátie v marci, funky ma ubíja. Ani ďalej to nie je o moc lepšie, aby som zbytočne nerozvášnil davy, nebudem sa v tom viac rýpať.

Nedá mi však opomenúť najlepšiu skladbu albumu, takmer blues Nad riekou, ešte aj so štýlovou harmonikou. Aj ten rozkolísaný rytmus sa k tomu hodí.

Takýto ambientný Burčiak si veru tvorcovia môžu nechať. Nuda.