Reakce na recenzi:

anonymustwo - @ 08.05.2007

Tento album je naozaj iný,ako predchádzajúce.Píšeme rok 1984, 3 roky po vydaní ich posledného albumu.

Klasický jazzrock Fermata odklonila na populárnejši štýl hudby, stále s prvkami jazzrocku,ale pridaním symfonického progu a rytmického rocku.

Ad Libitum je jediná platňa Fermaty, kde sa veľa a veľmi dobre spieva,a to vďaka prichádzajúcemu starému "bigbiťákovi" Jurajovi Bartovičovi, ktorý sa podielal na väčšine skladieb.

Tento album je jednoznačne klenot slovenského rocku, patrí do zbierky každého, kto má rád túto vynikajúcu skupinu, hrajúcu a skladajúcu do dnešných čias.

Na záver úryvok z ich oficiálnej stránky:
"Hudba skupiny Fermáta bola v každej fáze svojej existencie predovšetkým o objavovaní bielych miest na hudobných mapách. Vždy išlo skôr o dobrodružstvo, ako o chladnú kalkuláciu. Bielych miest na mapách ubudlo, dobrodruhovia pomaly vymierajú. Našťastie je tu ešte Fero s Fedorom so svojim dorastom. V dnešnej dobe, keď je hračkou predpovedať marketingové kroky najvychytenejších hviezd slovenského i svetového popu na tri-štyri ťahy dopredu, vám títo pani dokážu poskytnúť istotu neistoty, stabilitu vlastnej vrtkavosti a pevný základ v premenlivosti. Hudba Fermaty bola, je a bude vždy nadčasová. Symbolika Kristových rokov, ktoré Fermata dnes oslavuje, je nie v zmŕtvychvstaní, pretože nikdy mŕtva nebola, ale v akomsi znovuzrodení a načerpaní novej energie."