Fermata - Ad libitum (1984)

Posun Fermaty k melodickému rocku a navyše spievanému, nebol vobec zlý. Na tomto albume sa ozaj nájdu skvosty, ako hutný Svet na doskách s krásnym refrénom, krásny Päť minút po dvanástej, ale hlavne inštrumentálky SOS, nadupaná Post scriptum a záverečná Ad libitum s krásnym basovým sólom. Vrcholom je pre mňa ale Posledné tango na Vajnorskej ulici, hlavne inštrumentálny úvod prekypujúci emóciami. Na CD verzii sa nachádzajú ako bonusy spievané skladby z tohto albumu v angličtine. S ohľadom na ranné diela Fermaty dávam 4.
reagovat

Tento album je naozaj iný,ako predchádzajúce.Píšeme rok 1984, 3 roky po vydaní ich posledného albumu.

Klasický jazzrock Fermata odklonila na populárnejši štýl hudby, stále s prvkami jazzrocku,ale pridaním symfonického progu a rytmického rocku.

Ad Libitum je jediná platňa Fermaty, kde sa veľa a veľmi dobre spieva,a to vďaka prichádzajúcemu starému "bigbiťákovi" Jurajovi Bartovičovi, ktorý sa podielal na väčšine skladieb.

Tento album je jednoznačne klenot slovenského rocku, patrí do zbierky každého, kto má rád túto vynikajúcu skupinu, hrajúcu a skladajúcu do dnešných čias.

Na záver úryvok z ich oficiálnej stránky:
"Hudba skupiny Fermáta bola v každej fáze svojej existencie predovšetkým o objavovaní bielych miest na hudobných mapách. Vždy išlo skôr o dobrodružstvo, ako o chladnú kalkuláciu. Bielych miest na mapách ubudlo, dobrodruhovia pomaly vymierajú. Našťastie je tu ešte Fero s Fedorom so svojim dorastom. V dnešnej dobe, keď je hračkou predpovedať marketingové kroky najvychytenejších hviezd slovenského i svetového popu na tri-štyri ťahy dopredu, vám títo pani dokážu poskytnúť istotu neistoty, stabilitu vlastnej vrtkavosti a pevný základ v premenlivosti. Hudba Fermaty bola, je a bude vždy nadčasová. Symbolika Kristových rokov, ktoré Fermata dnes oslavuje, je nie v zmŕtvychvstaní, pretože nikdy mŕtva nebola, ale v akomsi znovuzrodení a načerpaní novej energie."

reagovat

zolik @ 10.05.2007 00:00:00
Prosím Vás, nájde sa dobrá duša,ktorá mi pošle text skladby Pat minut po dvanastej?
Je to jedna z najkrajsich hudobnych balad,co som kedykolvek pocul, ten text je nadherny...
Dakujem!

Eduard Křiklava @ 26.07.2007 00:44:49
Ideální řešení je koupě reedice na CD
V Ostravě za 190,- v CDshopu u kuřího ryn

Myslím, že není těžké pochopit, co vedlo Fermátu k tak zásadnímu stylovému posunu.Byla to jednoznačně snaha oslovit širší publikum a zároveň potvrdit, jak křehké hranice mezi jednotlivými hudebními žánry jsou.Líbivé, až hitové skladby jsou zde vyvažovány záblesky jazzu nebo funky jízdou, za kterou by se nestyděl ani Peter Gabriel.CD má poněkud basy "přehulený" zvuk, nicméně se jedná o vynikající placku, která potěší ve sbírce.Možná je to jen můj dojem, ale v některých momentech jako bych slyšel určité doomově chladné nálady.Rozhodně mi tento materiál nepřipadá čtvrt století starý.Stále aktuální dílko.
reagovat