Reakce na recenzi:

hejkal - @ 07.04.2010

80. roky a hudba, to je kapitola sama o sebe, a preto sa tomuto obdobiu na progboarde radšej vyhýbam. Aby som si to uľahčil, vybral som si interpreta, ktorý o nejakej tuctovosti nedokázal ani snívať (či je to dobre, je iná otázka).

Parádna harmoniková Cocaine decision ma baví, irónia je miernejšia, ale stále tam je. Podobne je na tom aj vec s veľavravným názvom Sex. Tin walks amok má parádne zlovestné intro, pripomienka psychedelického mimózovania sa pripomenie v The radio is broken, u Zappu to celkom zvládam stráviť. Mirne tušené ska vo We are not alone vyslovene nemusím, raggae, ska, funky a ďalšie prevažne veselé štýly nezvládam. Ešte, že je tu divnoprúdová The dangerous kitchen, ktorá mi spraví náladu. Čosi s bluesom v pozadí a úsmevom v popredí vystihuje titulnú skladbu, kde muž z Utópie stretne Mary Lou. Nasledujúce skladby (Stick together, The jazz discharge party hats, Luigi and the wise guys) patria do kategórie spotrebný Zappa, prevažuje absurdita, džezová uletenosť a všetko to, čo Zappa s radosťou produkoval takmer počas celej svojej kariéry. Záverečná Moggio je perfektná a tvorí viac ako vydarený koniec celej poslucháčskej skúsenosti.

Zvuk albumu je mierne suchý, ale aspoň nemá v sebe ani náznak ejtís. Taktiež skladby sú podstatne jednoliatejšie, než tomu bolo v minulosti. Man from Utopia mám v hlave fixovaný ako trojhviezdičkový album, avšak, musím uznať, že je tam aj niečo viac, už len na dobu vzniku prihadzujem jednu hviezdu navyše.