nowhere_man - @ 07.04.2011 | #

Geniálna séria stále pokračuje. A Selling England by the pound je z doterajších albumov môj najobľúbenejší (prekonal ho už iba Lamb lies down...). Úvodná Dancing with the moonlit knight je jedna z top skladieb Genesis, strieda krásne melancholické pasáže s vypätými dramatickými (plus nádherné sólo od Hacketta). Singlovka I know what I like mi vôbec nepríde ako nejaká komerčná vec s hitovými ambíciami, má krásnu melódiu a bodaj by sa také single vydávali aj dnes. Firth of fifth - nepotrebuje komentár, krása sama o sebe vyšperkovaná ďalším Hackettovým krásnym sólom. Zvyšok albumu je na tej istej vlne, opäť nepočujem nikde slabé miesto, ale prvé tri skladby som spomenul, lebo sú jednoducho úžasné (mimochodom More fool me s Philovým vokálom sa mi veľmi páči, viac ako For absent friend z Nursery cryme). Takže opäť plný počet, neskutočné, čo táto kapela v rokoch 1970-1975 vyprodukovala... (a v podstate to pokračovalo až do 1977)

alienshore @ 29.09.2013 19:17:12 | #
Peter Gratias, kapely čo som vymenoval vyššie sú zásadné pre 80-té roky, aj keď niektoré z nich siahajú do 70-tých, hudba pre mňa neskončila 70-tými rokmi, to je nezmysel ktorý sa prezentuje ako nejaká paranoia, iste pre progresívny rock to bola temná doba, ale to by sme boli v kolízii čo sa komu páči a čo nie, napr. tebe možno neimponuje album 90125 a mne zase áno, načo staviať bariéru medzi dekádami, veď všetko plynie tak ako má a mometálne je progresívny rock opäť na výslní a vďaka patrí aj kapelám z rokov 80-tých ktoré udržiavali tento oheň, ja som sa narodil v 80-tých rokoch tak logicky nemôžem byť proti nim zameraný :-) ...