nowhere_man - @ 07.04.2011 | #

Geniálna séria stále pokračuje. A Selling England by the pound je z doterajších albumov môj najobľúbenejší (prekonal ho už iba Lamb lies down...). Úvodná Dancing with the moonlit knight je jedna z top skladieb Genesis, strieda krásne melancholické pasáže s vypätými dramatickými (plus nádherné sólo od Hacketta). Singlovka I know what I like mi vôbec nepríde ako nejaká komerčná vec s hitovými ambíciami, má krásnu melódiu a bodaj by sa také single vydávali aj dnes. Firth of fifth - nepotrebuje komentár, krása sama o sebe vyšperkovaná ďalším Hackettovým krásnym sólom. Zvyšok albumu je na tej istej vlne, opäť nepočujem nikde slabé miesto, ale prvé tri skladby som spomenul, lebo sú jednoducho úžasné (mimochodom More fool me s Philovým vokálom sa mi veľmi páči, viac ako For absent friend z Nursery cryme). Takže opäť plný počet, neskutočné, čo táto kapela v rokoch 1970-1975 vyprodukovala... (a v podstate to pokračovalo až do 1977)

Mayak @ 29.09.2013 19:57:55 | #
Všetky zásadné britské kapely dnešného progresívneho rocku (pejoratívne neo progu) : Marillion, IQ, Pallas, Pendragon, Twelfth Night a It Bites vydali svoje ranné, často fenomenálne albumy práve v 80.rokoch a vlastne oživili trend starého artrocku už skomercionalizovaných dinosaurov (Yes, Genesis, Pink Floyd, ale v tom čase aj Camel, či ELP vydali komerčnejšie albumy, či takmer braky).
Aj vďaka naštartovaniu sa týchto kapiel existuje dnes taká široká scéna svetového progrocku a inšpirácie už nie sú len od dinosaurov, ale aj z vyššie spomenutých, stále funkčných (alebo zreunionovaných) kapiel ...