Brano - @ 27.01.2008 | #

Tento album pre mňa veľmi veľa znamená.Sprevádzal ma dospievaním,silne ovplyvnil moje vnímanie,citové prežívanie,pohlad na svet...Takmer bizarný príbeh portorikánskeho výrastka Raela odohrávajúci sa v surrealistickom svete plnom čudesných postáv a bytostí ma fascinoval pred rokmi a fascinuje ma dodnes.Nemusíte vedieť anglicky,z tej hudby doslova vycítite,čo prežíva hlavný hrdina,všetky emocie,pocity,duševné rozpoloženia a krízy,osamelosť,opustenosť,volanie o pomoc...Pre mňa bol dosť dlhú dobu tento album tak emočne náročný,že som ho nedokázal vypočuť celý na jedno posedenie,na jeden "dúšok".Jednoducho nedokázal som ho stráviť naraz celý,bolo to pre mňa veľké a ťažké sústo.Zvyčajne som skončil počúvanie po siedmej skladbe Back in N.Y.C. a pokračoval som na druhý deň.Nemá význam podrobne rozoberať a analyzovať jednotlivé skladby,album treba hodnotiť komplexne ako celok,pretože sa jedná o koncepčné dielo.Lamb lies down on Broadway je podla mňa najlepší koncepčný album ,aký kedy uzrel svetlo sveta,vrchol tvorivosti a skladatelskej invencie.Vnímavého človeka úplne pohltí a prenesie do iného sveta.Poslucháč zrazu prežíva tie isté pocity ako Rael,cíti jeho bolesť,bezradnosť,opustenosť...atmosféru akéhosi podivného temna až vzduchoprázdna.A práve v tomto je tento dvojalbum jedinečný a neopakovateľný.Už nemám k tomu viac čo dodať,všetko bolo povedané.Hlboko sa skláňam pred týmto majstrovským dielom!

Voytus @ 17.08.2008 11:05:27 | #
Hudba Genesis se nejvíce změnila po odchodu Steve Hacketta (je to možná divné, ale právě on napsal kapele první úspěšný singl I know what I like, jinak třeba Blood on the rooftops s Collinsem a Entangled s Banksem). Popové smýšlení měl i Mike Rutherford - pár jeho skladeb z desek 'Trick' a 'Wind' (tedy po odchodu Gabriela): Ripples, Squonk, Your special way. Tam je to jasně slyšet. Tony Banks se dokázal pohybovat v obou rovinách (Ripples a Squonk napsal s Rutherfordem) - na 'Trick' má Man mad moon, na 'Wind' třeba One for the vine. Na And then there were three jednak Burning rope, ale též Many too many. Nejvíc jsou tyto rozdíly slyšet na albu Duke (pak už Genesis neposlouchám,osmedesátkový zvuk nemám rád, je moc umělý), kde to ale kupodivu nevadí. Ale také je nutné vzít v úvahu scénu konce 70-tých let a v souvislosti s From genesis to revelation si uvědomit, že členům kapely bylo v průměru sedmnáct let.