Brano - @ 27.01.2008 | #

Tento album pre mňa veľmi veľa znamená.Sprevádzal ma dospievaním,silne ovplyvnil moje vnímanie,citové prežívanie,pohlad na svet...Takmer bizarný príbeh portorikánskeho výrastka Raela odohrávajúci sa v surrealistickom svete plnom čudesných postáv a bytostí ma fascinoval pred rokmi a fascinuje ma dodnes.Nemusíte vedieť anglicky,z tej hudby doslova vycítite,čo prežíva hlavný hrdina,všetky emocie,pocity,duševné rozpoloženia a krízy,osamelosť,opustenosť,volanie o pomoc...Pre mňa bol dosť dlhú dobu tento album tak emočne náročný,že som ho nedokázal vypočuť celý na jedno posedenie,na jeden "dúšok".Jednoducho nedokázal som ho stráviť naraz celý,bolo to pre mňa veľké a ťažké sústo.Zvyčajne som skončil počúvanie po siedmej skladbe Back in N.Y.C. a pokračoval som na druhý deň.Nemá význam podrobne rozoberať a analyzovať jednotlivé skladby,album treba hodnotiť komplexne ako celok,pretože sa jedná o koncepčné dielo.Lamb lies down on Broadway je podla mňa najlepší koncepčný album ,aký kedy uzrel svetlo sveta,vrchol tvorivosti a skladatelskej invencie.Vnímavého človeka úplne pohltí a prenesie do iného sveta.Poslucháč zrazu prežíva tie isté pocity ako Rael,cíti jeho bolesť,bezradnosť,opustenosť...atmosféru akéhosi podivného temna až vzduchoprázdna.A práve v tomto je tento dvojalbum jedinečný a neopakovateľný.Už nemám k tomu viac čo dodať,všetko bolo povedané.Hlboko sa skláňam pred týmto majstrovským dielom!

PaloM @ 17.08.2008 16:58:34 | #
hruby: tvrdiť, že sa s Branom veľmi mýlime, je to isté, akoby sme my predtým tvrdili, že máme patent na rozum... Samozrejme, každý môže mať svoj pohľad na vec. Takže:
1. Prvú LP/CD "From Genesis..." nemožno vôbec pokladať za seriózny dôkaz Gabrielovho sklonu k jednoduchým pesničkám. Obsah CD má ďaleko od neakého umenia, nikdy mi nič nehovorilo - pre mňa progresívna tvorba začína až s Trespass.
2. Tvrdenie, že každý album je iný a vôľa tiahnuť k jednoduchšiemu pesničkárstvu bola u všetkých - nielen u Collinsa, je v poriadku (neanalyzujem to, nezaujíma ma, čo kto chcel, zaujíma ma, aké pocity vo mne vyvoláva ich hudba). Na fakte gabrielovskej progresívnej éry a collinsovskej rock-popovej éry to ale nič nezmení. Mám veľmi rád albumy Genesis od Trespass po We Can't Dance (ešte Archive 67-75). Nič na tom nezmením, že ich vnímam a cítim, ako píšem vyššie. Inak povedané, mám rád aj dobrý pop-rock, keď mám na to náladu - no nenahováram si, aký je to skvelý progres.