hejkal - @ 16.02.2010 | #

Dvojalbumy sú vždy určitým rizikom, dokonca aj pre skupiny, ktoré sa vyžívajú v dvadsať a viac minútových kompozíciách. Genesis sa tejto úlohy zhostili, ako to len povedať, poslucháčsky vďačne.

Z diela ako celku mám podobný pocit ako z Pink Floyd a ich Dark side of the moon alebo Wish you were here. Melodický a pomerne priamočiary (samozrejme, na pomery špičkových hudobníkov s „úchylným“ art rockovým prejavom) poslucháčsky zážitok nič nenarúša a pokojne by mohlo ísť aj o rádiovú hudbu. Vlastne mi je záhadou, prečo toto dielo nemá podobný status u más ako zmienené „Floydoviny“. Iste, je tu aj „povinná“ ďalšia vrstva v podobe koncepčnosti a tak, ale to beriem skôr ako dobový folklór, než naozaj prekážku k poslucháčskej obľube. V mojom prípade sa Lamb vypracoval na jeden z najobľúbenejších kulisových sprievodov popri práci, pretože sa ľahko vstrebáva a neruší pri výkone, naopak podprahovo dodáva energiu.

Ťažko niečo osobitne vypichnúť, celé predstavenie je špičkové, možno by som zmienil dlhú a nádhernú In the cage, „Camelovskú“ Hairless heart, typicky štruktúrovanú „Genesisovinu“ The lamia, čo si hovie ako pekinský palácový pinč v mäkkom vankúši alebo hoci ďalšiu z rady klasicky znejúcich skladieb The colony of slippermen, ktorá síce nie je práve jedinečnou ukážkou génia, ale pôsobí živšie ako väčšina prítomného neagresívneho materiálu. Z rovnakého súdka je aj posledná menovitá vec, Riding the scree.

The lamb lies down on Broadway. Ďalší z albumov, ktoré systematicky počúvam pomerne krátko, ale s o to väčším pôžitkom.

PaloM @ 20.02.2010 09:52:17 | #
Som veľmi rád, že ste si to nakoniec rozumne vysvetlili. Brana aj hejkala si vážim pre ich hudobný rozhľad. "Prečo toto dielo nemá podobný status u más ako zmienené „Floydoviny“ " - zaujímavá otázka a kľudne by som zovšeobecnil: prečo všetky štúdiovky s Gabrielom nemajú podobný status. Možno preto, lebo to trvalo výrazne kratšie ako kariéra Pink Floyd (1970-75), či sa nám páči alebo nie - možno mal Genesis vtedy slabších manažérov, reklamu atď. Kvalita spojená s masovým rozšírením je v kultúre určite výnimočný jav.
Mám rád diskografiu Genesis aj po odchode Gabriela, ale posledné mesiace výrazne uprednostňujem 1970-74 a vnímam tie albumy rovnocenne, lebo každý mi poskytuje niečo iné.