Reakce na recenzi:

Brano - @ 21.12.2007

Muž kráča po ľade na zamrznutom jazere... zrazu sa pod ním ľad prelomí, on sa prepadne a v mozgu sa mu začne premietať film jeho zivota... Tak takto začína skutočne vydarený album Visitor od skupiny ARENA. Myslím, že každý, kto má rád kvalitný neoprog, si príde na svoje. Maximálne nasadenie, bezchybné inštrumentálne výkony, nápadité melódie... to všetko sprevádza poslucháča celým albumom. "Nadupané" a rázne skladby, ako napr. Double vision, State of grace, (Dont forget to) breathe striedajú jemné inštrumentálne skladbičky, ktoré umožňujú poslucháčovi "nabrať dych". Počas nahrávania tohto albumu vládla v skupine dosť napätá atmosféra, ktorú stupňoval najmä konflikt medzi basgitaristom Johnom Jowittom a spevákom Paulom Wrightsonom. Na konečnom výsledku to však nepoznať. John Mitchell majstovsky ovláda svoju gitaru, jeho gilmourovské sóla sa tiahnu celým albumom a jedinečne dotvárajú celý príbeh. Clive Nolan znovu dokazuje svoje kvality a na klávesových nástrojoch doslova čaruje. Po krehkej inštrumentálke Serenity a dojímavej balade Tears in the rain dej prechádza do skutočne grandiózneho finále. V Enemy without a v Running from Damascus celý dramatický príbeh vrcholí. A ako to dopadne? To už nebudem prezrádzať. :-) Tento album si treba rozhodne vypočuť! "I will always find you." :-)))