Reakce na recenzi:

Mayak - @ 04.12.2005

Zásadné, „prelomové“ album jednej z najvýznamnejších skupín v celosvetovom merítku…
Aj keď, žiaľ, pre art rockerov a progresivistov „prelomové“ v tom zlom slova zmysle – Genesis na tomto albume začínajú ukazovať zásadnú transformáciu. Z nepokojného oceánu hľadačstva neobjavených hudobných plôch sa presúvajú do plytkejších vôd ľúbivejšej muziky, s nebezpečnou tendenciou do úplne plytkého bahna pop rocku…
…A napokon zostali traja… bez Gabriela, bez Hacketta, s neustále viac sa presadzujúcim Philom Collinsom, pričom aj u Mike Rutherforda sú zreteľné tendencie prikláňať sa ku komerčnejšie znejúcej muzike. (Dokonale sa v tomto smere realizuje dodnes vo svojom bočnom projekte Mike & Mechanics). A tak na tomto albume zvyšky akej – takej progresivity počuť len z bohatých klávesových partov a z aranžérskych počinov Tony Banksa. Hackettove novátorské gitarové plochy chýbajú snáď úplne najviac, ukázalo sa totiž, že Mike Rutherford, čoby sólový gitarista nepatrí vôbec do jej extraligy (ako basgitaristu ho však rešpektujem)…
…ale stejne je to ešte hodne pekné a hodne dobré album! Začína sa skvelou, dramatickou „Down And Out“, bezchybné sú všetky typicky pokojnejšie songy z pera Tony Banksa: „Undertow“, „Burning Rope“, melancholická „Many Too Many“ aj „The Lady Lies“ –tú doslova milujem… Nepochybne výborné sú aj Rutherfordove skladby – uvolnenejšia „Snowbound“, dramatická „Deep In The Motherlode“ , kompozične členitejšia „Say It's Alright Joe“.
Album končí štvorminútovým, kolovrátkovým bývalým superhitom „Follow You, Follow Me“, ktorý však väčšine, ešte dovtedy tolerantným „Genesis – fanom“ vadí na albume , asi ako monokel pod okom…
Cesta ku komerčne najúspešnejšiemu obdobiu je pre Genesis otvorená, strednoprúdových fanúšikov skupiny rapídne pribúda, skalní staromilci klasických Genesis však skupinu zväčša predčasne pochovávajú… všetko je vec vkusu…

(původní datum recenze: 10.10.2004)