Reakce na recenzi:

alienshore - @ 23.08.2016

Ak vás ľudia nenávidia, tak ako Phila Collinsa, tak to znamená mať svoj vlastný názor na vec. V roku 1976 sa stal ústrednou postavou v Genesis a pretvoril ich neskôr na pop-rockový monolit, ktorý dnes patrí zhodou náhod medzi najpredávanejšie art-rockové kapely všetkých čias. V tomto smere patrí vďaka predovšetkým Collinsovi, napriek tomu, že Peter Gabriel bol fenomenálny a vždy aj bude. V Genesis hrali a spievali len hudobne kompetentné osoby a takmer každý z nich zanechal na hudobnej mape výraznú stopu. Genesis 70-tých rokov – to je art-rock, Genesis 80-tých rokov – to je pop-rock. Zmenu si vyžiadala doba a tá zmena bola správna, pretože v art-rocku bolo vyrieknuté už všetko podstatné.

Invisible Touch beriem ako najkonzistentnejší album Genesis z 80-tých rokov a je to dané aj špičkovou produkciou Hugha Padghama. Ich hudba bola vždy niečím zaujímavá, kontroverzná a zároveň progresívna, a to aj v tomto období. Na všetkých skladbách sa podpísala trojica Banks, Collins, Rutherford a spoločne v štúdiu aj naozaj tvorili. Iniciatíva pohnúť sa smerom vpred nevychádzala len z Collinsa, ale aj z Rutherforda a Banksa. Stačí si napr. vypočuť Rutherfodovu sólovku Smallcreep's Day (1980) alebo aj Banksov prvý sólový počin A Curious Feeling (1979) a je jasné, že to nebolo nič silené. Záujem všetkých troch mal totiž spoločný cieľ.

Tony Banks je aranžérsky génius a vlastne on je ten, kto sofistikovaným spôsobom udržuje umeleckú (lepšie povedané art-popovú) líniu jednotlivých skladieb. Stačí si pozorne všímať jeho niekedy až bizarne znejúce klávesové harmónie, ktoré ale perfektne zapadajú do veľkých hitových melódií. Invisible Touch je celosvetovo známy song, ktorý kedysi často rotoval aj v rádiách. Tá melódia za celý ten čas, ale vôbec nezostarla. Temnejšiu náladovku Tonight Tonight Tonight charakterizuje impulzívnosť a dynamika. Výborné zvuky syntetizátorov a Collinsove úderne bicie vytvárajú to správne napätie, ktoré sa tiahne po dobu ôsmych minút. Pri Land Of Confusion si každý môže z plných pľúc zahulákať "oh superman where are you now" alebo "this is the world we live in, oooooh". Tie synťáky sú opäť geniálne prepracované. Tak vkusná balada ako je In Too Deep snáď nemôže nikoho nahnevať ..., no dobre, tak aspoň dámy budú určite spokojné s Collinsovým vrúcnym vyznaním.

Anything She Does, to je tanečný song s energickým bubnovaním a ďalšími klávesovými erupciami. Dvojdielna Domino sa oprávnene považuje za naj skladbu tohto počinu a spoločne s Home By The Sea z rovnomenného albumu z roku 1983 patrí medzi najlepšie dlhometrážne skladby pop-rockove éry Genesis. Nasleduje čarovná hitovka Throwing It All Away a zakončuje to pomerne zvláštne znejúca inštrumentálka The Brazilian. V podstate každá pieseň je iná a aj originálna svojim podaním či aranžmánmi.

Genesis hrali v 80-tých rokoch veľkú hru a podarilo sa im doslova rozbiť bank. Stali sa z nich legendy, ktoré sú milované a nenávidené zároveň, a o ktorých sa bude hovoriť vždy v rôznych intenciách. Presne také majú byť jedinečné skupiny. Vždy lepšie ako keby si nik nepamätal vaše meno a nevedel vás ani nikam zaradiť. Pri vyslovení mena Collins by padali nadávky, pri Banksovi by to bolo niečo v štýle – to je ten čo kedysi tak skvele hral na klávesách a Rutherford by obstál len o trochu lepšie než Collins, veď to všetci asi dobre poznáte. Nuž, čísla ale nepustia. Pop-rocková éra Genesis patrí medzi významne artefakty populárnej hudby a priniesla nový, a nie uniformný pohľad do tohto špecifického umenia. Počnúc albumami ako Abacab, Genesis, Invisible Touch a končiac We Can't Dance, tak všetky štyri si zaslúžia veľký aplauz za odvahu a kvalitu, ktorú poslucháčom počas tohto obdobia dali.