Reakce na recenzi:

hejkal - @ 22.05.2011

Peter Hammill je natoľko svojrázny, jedinečný a jasne vyhranený interpret, že na to, aby poslucháč mohol vôbec pomýšľať na hlbšie vniknutie do jeho diela, potrebuje nevyhnutne veľkú dávku trpezlivosti.

Melanchólia, pekelná kakofónia zvukov, nálad a vykreslených hudobných plôch plných depresií a vážnych polôh, škoda, že Hammill nie je maliar (aspoň o tom neviem), jeho obrazy by mohli stáť za to.

In camera je dielo, ktoré sa takmer úplne oprostilo od iných hudobníkov. Hammill posmutnelo i drasticky buduje atmosféru niečoho smrteľne vážneho, čoho dôkazom sú skladby Ferret and featherbird a (No more) the sub mariner. Využíva rôzne klávesové nástroje, občas chytí do rúk basu alebo gitaru, v skladbe Tapeworm mu na bicích sekunduje Guy Evans, takže sa dá povedať, že ide o „klasickú“ rockovú vec. Pravda, ak neberiem do úvahy „zborovú“ pasáž, kedy je to opäť niečo výsostne mimo akýchkoľvek škatuliek. Mojou najobľúbenejšou skladbou je krehučká Again. V podstate uzatvára kratšie skladby z In camera.

Totálne „Vandergraafovská“ Faint heart and the sermon nemá chybu, veľká škoda, že absentuje rytmika (a saxofón), bola by to vražedná bôľna pompézna skladba. Akustická gitara ovláda skladbu The comet, the course, the tail. Načo to tajiť, skladba si doslova žiada rytmiku, takto je to niečo ako Stairway to Heaven bez gradácie.

Záverečná pekelná jazda v skladbách Gog a Magog dodáva jednak nejakých hudobníkov (Evans si zabúcha v prvej, trojica perkusionistov v druhej) a najmä, je to psycho. Akoby sa ohne pekelné dostali na povrch našej krehkej Zeme a spálili všetko v jednom chaotickom a psychicky vypätom momente (ktorý ale trvá večnosť, a teda sedemnásť a pol minúty).

Je úžasné ako dokáže byť niektoré dielo nestráviteľné a rezistentné voči penetrácii. In camera sa nedá počúvať povrchne a pritom by sa zdalo, že je to „povrchná“ hudba, keďže odmieta otvorenie (pravda, inému ako sústredenému a navyknutému uchu). Aj keď si Hammilla a hlavne Van Der Graaf Generator veľmi vážim, viac mi sedí celokapelové poňatie jeho génia, a preto dávam „iba“ štyri hviezdy za výborný, i keď tradične neprístupný, album.