Reakce na recenzi:

hejkal - @ 08.01.2011

Pamätám si to presne. Mal som asi 15, práve som sa začal venovať bicím a preorientovávať sa na tú „správnu“ rockovú hudbu, keď som si od krstného požičal várku platní, medzi ktorými nechýbala Physical graffiti. A až na dve či tri skladby som sa ňou ďalej nezaoberal (Kashmir, Rover a tuším The Wanton song). Popri prvých albumoch Led Zeppelin mi prišla obyčajná a nezaujímavá.

Objektívna vsuvka: Album obsahuje niekoľko skvelých skladieb a dosť vaty. Koniec objektivity.

CD (platňa) č.1

Úvod obstaráva vcelku slušná vec Custard Pie, ale okamžite ju zatieňuje krásna melodická The rover.
In my time of dying ma baví, slide blues rock v nekonečných opakovaniach pár motívov, to môžem. Skladba, ktorá by sa dala čakať na predchádzajúcom albume, Houses of the holy, sa pýši predovšetkým príjemným posadeným rytmom a nevtieravým spevom. Trampled under foot ma baví aj napriek tomu, že jej nádych je mierne prostoduchý. Záverečná skladba Kashmir je tak známa, slávna a uznávaná, že k nej nemám čo dodať, iba toľko, že súhlasím. Absolútny vrchol albumu a potvrdenie geniality Led Zeppelin.

Zhrnutie:
Prvá časť diela je veľmi dobrá, minimálne tri skladby sú pecky, dávam štyri hviezdičky.

CD (platňa) č.2

Pomerne zdĺhavá skladba In the light má rozťahaný úvod, v tvrdších pasážach neurazí, celkovo patrí k tomu lepšiemu, čo druhá časť dvojalbumu ponúka. Bron-yr-aur je pekná krátka gitarová vsuvka. Z priehrštia skladieb, ktoré ma nudia je tu ako prvá Down by the seaside. Havajózna pohodička násilne „dotvrdená“ v sóle, to mi príde na Zeppelínov málo. Aj keď sa tempo niekoľkokrát zmení. Ten years gone sa snaží pracovať s obľúbenou formou Zeppelín-like skladby (t.j. krehký úvod, nejaké to nabudenie, opäť pokoj, znovu prituhuje atď.), chýba mi tu však troška viac energie. Obyčajná rockovica Night flight ide jedným uchom dnu, druhým von, na rozdiel od parádne tvrdej a úsečnej The wanton song. Vrchol druhého CD, v ktorom počuť ducha starých dobrých hard rockerov. Boogie with Stu je doslova klavírna vec vytrhnutá z baru, mne sa páči, hoci uznávam, že jej ambíciou nie je vlastne nič, čo dokazuje nijaký koniec. Black country woman je akustická pohoda so suchými bicími, vôbec nič proti nej nemám. Sick again je návrat k hard rocku, neurazí, ale opäť, niečo v celkovom prevedení mi našepkáva, že energia z debutu by z nej urobila skladbu o triedu peckovitejšiu.

Zhrnutie:
Priveľa obyčajnosti na formát Led Zeppelin, dávam slabé tri hviezdy.

Celkový dojem:
Čo je na Physical graffiti asi najväčší problém, je dĺžka. Priveľa skladieb je tu do počtu a okrem toho, že ich skupina nahrala, nemajú inej ambície. Zároveň sa mi občas zdá, že niektoré skladby sú akési unavené a to sa doteraz skupine nestalo... Oproti tomu, skvelé veci typu In my time of dying alebo nesmrteľná Kashmir rozhodne stoja za to.

Celkovo hodnotím ako dobré dielo za tri hviezdy, sú dni, kedy by som dal aj štyri, občas dve, volím strednú cestu.