moonySK - @ 07.01.2011 | #

Presence become past.

Pre poslucháčov, ktorí od Led Zeppelin počúvali hitovky ako Stairway to Heaven, Kashmir alebo Whole Lotta Love je tento album doslova nestraviteľný. Ale pre takého gurmána dobrej bluesovej hudby je tento album hotový raj. Album, ktorý je v mnohých smeroch podcenovaný, zatienený albumom Physical Graffiti je takou rozlúčkou s pravými Led Zeppelin. Posledný album na ktorom cítim silu tejto kapely.

O to viac si cenním skutočnosť, že aj po havárií Roberta Planta ho dokázali spoluhráči podržať (samozrejme okrem Bonza, ktorý bol vtedy dosť závislý na kokse a na tyčinkách Mars, hehe - viď kniha Stairway to Heaven od Roberta Colea), a znovu vytvoriť veľmi silnú LP. Kto sa do tejto platne nevžije a nevcíti, nikdy ho nemôže pochopiť (to platí aj pre albumy Let it Bleed od Rolling Stones a Funhouse od The Stooges).

Nebudem rozoberať jednotlivé piesne, táto platňa je silná ako celok. Ako by telo bez hlavy nefungovalo, takisto by jedna pieseň bez druhej nefungovala. Achilles Last Stand...

gunslinger @ 08.01.2011 11:21:38 | #
nepovedal bi som že je doslova nestráviteľný to je až In Through The Out Door .
napríklad taká pieseň Candy Store Rock má vynikajúce intro. keď som ho prvý krát počul dvakrát som si ho pretočil naspäť. Nobody's Fault But Mine má zasa.vynikajúci riff.
Treba ale uznať že album má (pre mňa ) aj Achilové päty ako napríklad Achilles Last Stand alebo Hots On For Nowhere ale sú to stále veľmi dobré a počúvateľné piesne....
Album bi som hodnotil ako fanúšik led zeppelin 3 hviezdičkami.