Reakce na recenzi:

hejkal - @ 28.03.2009

Jeff Beck opustil Yardbirds, ale neodpustil si začať ich pripomienkou. Shapes of things vytvrdila a mierne zopsychovatela. Album je však najmä o blues, čo krásne počuť v Let me love you. A musím sa priznať, mám rád hlas Roda Stewarta. Nasleduje ďalšia z nekonečného radu verzií skladby Morning dew, nie nepodobná tej od Nazareth. You shook me sa používa ako dôkaz, že Beck stál v tej dobe v jednej rovine s New Yardbirds, teda Led Zeppelin. Ničmenej najúžasnejším momentom je aj tak klavír. A ďalší tradicionál, Ol’ man river prefrčí v pohodovom tempe okolo. Beck si ďalej sám zabrnká Greensleeves a so skupinou nažhaví blues Rock my plimsoul, čo je jeden z najlepších momentov albumu. Vražedná vec je Beck’s bolero, asi najlepšia skladba albumu, takto drsná záležitosť mi šmakuje. Blues de luxe sa vystihol už v názve, takže môžeme zakončiť počúvanie s klasickou hitovkou I ain’t supersitious. Parádne spracovanie a parádna bodka.

Výborný osamostatnený debut. Album býva často prirovnávaný k debutu Led Zeppelin, čo je síce možné, ale predsa len mám pocit, že oproti Zeppelinom sa na Truth nenachádzajú tak nesmrteľné skladby. A to pri mojom dnešnom hodnotení zaváži.