Johndensmore - @ 12.06.2007 | #

Som asi jediný pre koho je Soft Parade najoblúbenejší album. Krásne album, bolo v ňom podla mňa všetko vystihnuté. Problém bol len v tom, že v Doors mali v tomto období dosť problémov.

Pôvodná verzia

Krásny a dominantný úvod Tell All The People s dychovými a rôznymi inými nástrojmi vás uvedie do krásnych, veselých a aj tajomných melódií.
Po úvode vás privíta nebezpečne popovo lákavá Touch Me. Na koncertoch Morrison spieval Suck Me. Vynikajúce bicie Johna Densmore, klávesy Manzareka, hlas Morrisona, Kriegerová gitara a saxofónove solo Curtisa Amyho. Dosť bolo veselosti. Znova je tu tajomný Doors ako ich poznáme v Shamanskom Bluese. Vynikajúca bassová linka, zaujímavý rytmus a poézia Jima Morrisona. A zase sa podme rozveseliť pri skladbe Do It kde sa Jim na začiatku dosť vysmieva. Do It vystrieda bezstarostná jazda Easy Ride s popovým nádychom. Elektrické intro Robbyho Kriegera rozpúta divé deti - Wild Child. Nasleduje melodické, zaujímavé a zároveň experimentálne bluegrass Runnin Blues s huslovými sólami a vokálmi Robbyho Kriegera. Akoby ste boli na rokvitnutej lúke uprostred jari - Wishful Sinful - krásna melódia. Spajájú ju aj s Love Street (na Very Best Of 40th). Celý konštrukt a na každom albume zavŕši absolutná pecka - The Soft Parade. Je to 8 minutový experiment. Jej bratia by mali byt The End alebo When The Music Ower. Song je rozdelený na tri základné časti kde príde k značným zmenám. Začiatok patrí Morrisonovy a jeho prejave o básnikoch. Na to baladický úvod strieda akoby disko rytmus. Na to sa tu objaví štýl 50tych rokov - takzvaná kolotčiarska hudba. A nakoniec posledná najlepšia pasáž. Sám Morrison tu hovorí o tom že ju má najradšej v texte. Je to dosť podobné skladbe Black Is Black od Los Bravos.

Bonusová verzia

Prvá zaujimavosť je Who Scared You. Zaujímavy experimentálny song ktorý sa na album nedostal. Folkový pokus Whiskey, Mystics and Men tak isto neprešiel. Možno len preto, že to pochopia len Doorsmaniaci. Ďalej tu je taká popovka Push Push a Touch Me (Take 3).

Soft Parade Sessions alebo Mystic Man
Album z nahrávania Soft Parade je dostupný len ako bootleg. Je tu niekoľko verzií Whyskey Mistics And Men a plánovaný experiment Rock Is Dead ktorý neprešiel na album. Ďalej tu nájdete Black Train Song, Someday Soon, Orange Country Suite (vyšla na L.A. Woman bonus version), či pokusy o Presleyovsku Love Me Tender.

Celkové dojmy z albumu Soft Parade sú nepopísateľné. Ak máte radi Doors, budete tento album mať radi.
Lucas Perny

Petr Gratias @ 29.08.2012 20:30:11 | #
Reaguji na Johnadensmora...
Vzpomněl jsem si na dávno pozapomenutou epizodu z mého "hudebního" života.
Bylo to koncem r. 1972 a už jsem dělal rockové diskotéky a tehdy za mnou přišel nějaký starší kluk a řekl něco v tom smyslu, že dostal zvenku pár singlů, všechny si nechal, ale tenhle že mu pod kůži nevlezl a podal mi SP DOORS, na kterém byly tyto dvě skladby WISHFUL SINFUL / WHO SCARED YOU.
Koupil jsem mu dvě piva a singl byl tehdy můj.
Skladby se mě líbily, třebaže ambici hutu jako Light My Fire nebo Hello I Love You neměly. Ale to mi nevadilo. Asi rok jsem s tím jezdil. Pak kdesi nastal výpadek proudu a než se zapálily svíčky, tak jsem zjistil, že mi zmizelo pár singlů a mezi nimi
i tenhle jmenovaný. Wishful Sinful je ozdoba alba Soft Parade, které z jejich produkce mezi léty 1967 až 1971 stavím na poslední místo...
Who Scared You jsem ale od té doby opravdu nikdy neslyšel. Díky za připomenutí starých časů!!!