Reakce na recenzi:

hejkal - @ 05.03.2014

Phantasmagoria je v poradí tretím počinom zaujímavej hippiesáckej kapely Curved Air a na prvý pohľad zaujme akurát názov albumu, ktorý je vyčačkaný až beda. Inak sa na obale nenachádza nič, len prázdna plocha, tento minimalizmus podľa mňa predajom nesvedčí.

Samotný album začína nevinne, jemné pradivo klávesových plôch doplní ženský zastretý spev, avšak po chvíľke zaregistrujete, že v pozadí nenápadne vyšíva hrdzavá gitara a skladba Maria Antoinette tak tvorí vydarenú psychedelickú náladičku, aká sa mi páči. Napokon sa z toho vyvinie ráznejšia rockovica, skvelé. Melinda (more or less) je jednotkou albumu. Ide o folkovo zaonačenú baladičku, gitara vybrnkáva, husličky dodávajú rozprávkový nádych a spev je jasný ako nápis na náhrobnom kameni. Not quite the same sa v úvode posúva niekam ku classical rocku, inak je to taká typická dobová psychedélia, časom príde aj na pokojné a znepokojivé pasáže v jednom. Klávesy dominujú. V razantnej skladbe Cheetah si vezme hlavné slovo Way a jeho husle veru ťažko umlčať. Aj rytmika dosadzuje určité nepriamočiare prvky, čím sa docielil ťažko progresívny výraz, aký je radosť počúvať. Nanešťastie sa týmto končí lepšia časť albumu a nastupuje dobová snaha o experimentovanie, ktorá sa moc nevydarila. Pripomienka debutového albumu v podaní Ultra-Vivaldi je sklamaním. Známy motív hrajú klávesy a vyžívajú sa v pazvukoch a akože ultra zrýchľovaní. Husle v tomto smere v pôvodnej verzii Vivaldi boli ďaleko lepšie, nehovoriac o tom, že tam hrala aj kapela. Našťastie to netrvá dlho. Titulná Phantasmagoria vracia klasickú „curvedairskú“ spievanku s folkovou, rockovou i klasicistickou psychedéliou. Žeriem ako Hammondky, tak husle. Voľné pole pre zvukové koláže bez akéhokoľvek zmyslu či estetickej hodnoty Whose shoulder are you looking over anyway? nie je možné hodnotiť, nakoniec to plynulo prejde do psychedelického besnenia Over and above, miestami je toho na mňa veľa. Našťastie od polovici prevládne ťažká, ale predsa len muzika. Once a ghost, always a ghost rázne dokončí celú dosku, je to skladba priam cirkusová, nadžezlý klavír a podobné vylomeniny dotvárajú pestrú tapisériu (ohohó, toto slovo som snáď v recenzii ešte nikdy nepoužil, asi ma ovplyvnil Merhaut – pozn. mňa) celého diela.

Podľa mňa je to dobrý album, psychedelici si prídu na svoje, mne by sa žiadalo menej bezcieľneho experimentovania v druhej polovici.