Reakce na recenzi:

makrelaman - @ 23.09.2020

Heuréka!!! Po štrnástich rokoch (aj to v r. 2006 vyšla len japonská verzia) konečne bola do sveta pustená remastrovaná reedícia tohto snáď najpodceňovanejšieho a najodsudzovanejšieho albumu z tvorby DB. Takže do mojej hudobnej mozaiky Davida Bowieho zapadol posledný kamienok z jeho oficiálnej diskografie. A verte že nie preto že by sa mi nepáčil ale jednoducho sa za prijateľnú cenu nedal zohnať. Veľa fanúšikov Davida celkom nepochopilo filozofiu odbočky ktorú urobil založením Tin Machine. Bowie sa jednoducho potreboval vymaniť zo svojej hviezdnej ulity a preto prehodil výhybku na úplne inú koľaj ako sme boli dovtedy zvyknutí. A táto rocková poloha mu neuveriteľne pristane. Treba si uvedomiť že tu nejde o David Bowie a... ale o kapelu v ktorej sú si všetci členovia rovnocenní. Preto je tu aj priestor pre sólový spev Hunta Salesa (Stateside a Sorry). Muzikantské výkony sú tu celkovo výborné (zvlášť treba vyzdvihnúť Gabrelsovu gitaru ktorá čaruje naprieč celým albumom). Kapela šliape a má oproti jednotke lepší zvuk a zdá sa mi že aj lepšie drží pokope. Preto ho mám o niečo radšej ako Tin Machine I. Jednoducho albumy Tin Machine netreba posudzovať v kontexte ostatnej tvorby Davida Bowieho a pri pozornom počúvaní zistíte že ide o skvosty hodné génia. Tu sa nehambím dať štyri ****.