Reakce na recenzi:

moonySK - @ 06.12.2010

Najlepší a posledný album prvej zostavy Deep Purple. A to jednoznačne.

Keď som prvýkrát počul tento album na dajakom ukrajinskom 2CD (kde na druhom bol Nobody´s Perfect xD), čumel som do nema a nemohol som preriecť slova.
Mňa ako bubenníka samozrejme oslovila Chasing Shadows, kde Paice nahral na 9 (!!!) stôp tomy, rototomy, perkusie atď atď. Perfektnú pieseň dokrášlujú sóla Blackmoera a Lorda. Druhá Blind je jedna z mojich najobľúbenejších vecí na albume. Vždy keď ju počujem, jej koniec (Lordov samostatný výstup - žeby náznaky Concerta?) vo mne evokuje radosť ale aj smútok zároveň. Čosi nádherné...Lalena je samozrejme perfektná prerábka Donovanovho hitu. K nej nie je čo dodať, hovorí sama za seba. Stopy kláves a bicích pustených "backwards" (keď som si to potom púštaľ normálne v mixážnom programe, bolo to zaujímavé :D) tvoria základ Fault Line a plynule naväzuje na klasickú parplofku Painter s veľmi jednoduchým textom. Potom končí prvá časť platne, a začína Why Didn´t Rosemary. Veľmi zábavná dvanástka na tému antikoncepcie v 60.rokoch len odľahčuje nádhernú atmosféru albumu. The Bird Has Flown (na singli nerozvážne odtrhnutá v polovici) je v intre veľmi nezáživná, ale to pravé orechové prichádza s Lordovym sólom, a perfektným hardrockovým gradujúcim záverom, kde skoro vytryskne sopka, a mám pocit, že keby neprestali tam, kde vtedy skončili, boli by ručičky hlasitosti v štúdiu už dávno po smrti. A posledné, veľkolepé dielo Lorda April, zatvára album a tak sa právom stáva zlatým klincom. Prvá inštrumentálna časť (ktorá mimochodom vyšla na B strane singlu z druhej zostavy Hallelujah) vyjadruje akúsi melanchóliu zo zimy - no v tom príde druhá časť, kde husľové kvarteto akoby otvára každú rastlinku, každý kvet na Zemi na jar. A tretia, spievaná a rýchlejšia časť, už iba perfektne uzatvára celý album.

Čo povedať. Nádherná rozlúčka so šesťdesiatými rokmi a hudobníkmi menom Rod Evans a Nicky Simper.