hejkal - @ 10.01.2011 | #

Prakticky posledný album najslávnejšej zostavy zo 70. rokov stojí tak trochu v tieni svojich štyroch predchodcov. Samozrejme, všetci vieme, že vzťahy medzi hudobníkmi boli na úrovni delenia bývalej Juhoslávie, v takej atmosfére sa ťažko skladá, poprípade iskrí nápadmi. Každý, kto niekedy hral v nejakej skupine a zažil situácie, kedy sa lámal chlieb a odchádzalo sa (na koho to padne, že oznámi nepríjemnú novinu a pod.), si dokáže predstaviť, o čom hovorím.

Takže tu máme rockový album, ktorý na Párplov znie, mierne povedané, priveľmi priamočiaro. Doterajšie iskrenie nápadmi alebo sólami veľmi nebadať, čo však neznamená, že ho hneď zo začiatku odpíšem.

Veď hneď v úvode zaznie pomerne vydarený hitový song Woman from Tokyo. Je jasné, že má aj singlovú podobu. A nasledujú priame rockové skladby ako Mary Long či Super trouper. Kým prvá je naozaj skôr do počtu, druhá sa trošku snaží nadobudnúť čosi z In rock. Darí sa jej to čiastočne, nemala by mať to prebudené echo a nijaký akože vokálny refrén. Našťastie, dojem napravuje najtvrdšia skladba na albume, Smooth dancer. Správne odsýpa, aj ten rock’n’rollový klavír je vlastne milý. Rat bat blue je ďalším svetlým okamihom dosky. Znie staromilsky Párplovsky. „Ževraj“ blues Place in line mi trošku k Párplom nepasuje, ani neviem, prečo vlastne. Na záver zaznie ťaživá Our lady, ktorej by tiež prospel prirodzenejší zvuk. A vokály tváriace sa sťaby Uriah Heep (s dôrazom na tvárenie sa) sú úsmevné.

Celkovo sa mi album celkom páči. Už na ňom nie je to hľadačstvo a novátorstvo minulých štúdioviek, ale to mi vôbec nevadí. Dávam tri a pol hviezdy, pričom zaokrúhlim nadol. Sú však dni, kedy by som pokojne dal aj štyri, takže to nie je márny album a rozhodne ide o dôstojnú rozlúčku s Gillanom a Gloverom.

P.S. Chválim remaster neťahajúci z fanúšikov prachy v podobe zbytočných dvojcédečkových nezmyslov.

P.P.S. Z bonusov je podstatný jeden jediný, nepoužitá skladba Painted horse, ktorá má v sebe niečo bluesovej nálady (napr. harmoniku) a niečo zo Sharp dressed man od ZZ Top (zapojte predstavivosť).

The Paul @ 11.01.2011 11:18:44 | #
Nedá mi to ale, musím zareagovať na tie bonusy. U mňa je to jednoduché - keď si chcem doplniť zbierku klasikou ako napr. Deep Purple, tak vždy je prvá voľba LP. Teraz analóg prežíva renesanciu a vychádza kopec starých vecí nanovo na LP, takže je z čoho vyberať. Problém sú trošku vyššie ceny (neplatí obecne). Na LP bonusy chvalabohu nie sú...
Samozrejme mám aj kopec CD s bonusmi, ale štatisticky mi to vychádza, že asi tak 1 skladba z 20 za niečo stojí... Napr. skladba America na špeciálnej edícii Fragile. Keď už sme pri Yes, tak mám 90125 s bonusmi, ktoré ma vlastne primäli len k tomu aby som toto CD ani nevkladal do prehrávača... Vychádza mi to tak, že ked mnohé z "bonusových" skladieb nestáli za to, aby vyšli na radových doskách, tak pre mňa nestoja za to aby kazili dojem z dobrých dosiek.
P.S. Who do we think we are pre mňa tiež za 3,5.