Reakce na recenzi:

Brano - @ 11.03.2011

Možno som podivín,ale mám rád túto platňu.Dom modrého svetla je podľa mňa iba o chlp horšia,ako jej staršia sestra Perfect strangers.Nahrala ju tá istá hviezdna zostava. A ja som sa k nej dostal pár rokov po jej vydaní,keď mi ju na kazetu nahral bratranec z gramofónovej LP platne,ktorá vyšla u nás v licencii,myslím že v Opuse.Od úvodného zlého prístupu cez zúrivého psa(ktorého mám obzvlásť rád),je to čierne na bielom a potvrdí to aj beznádejne zamilovaná žena a španielsky lukostrelec,sa jedná o čistú priamočiaru párplovčinu,ktorú tak milujem.Živý alebo mŕtvy.Avšak na jednu skladbu sa vždy výnimočne teším a to je predposledná Mitzi Dupree.Takmer bluesová rozprávka s typickým párplovským Blackmooreovým riffom,rozpráva skutočný príbeh o tom,ako sa Ian Gillan cestou lietadlom civilnou linkou zoznámil so zvláštnou umelkyňou Mitzi,ktorá za živila tým,že niekde v bare v Hong Kongu vystrelovala ping-pongové loptičky zo svojej...ehm..mušličky :-))).Iana Gillana to samozrejme zaujalo,veď koho by aj nie...mňa napríklad tiež.A vždy keď počúvam túto skladbu si predstavujem nahú Mitzi niekde v zafajčenom bare ako stolnopenisovými loptičkami triafa šikmookých nadržancov:-).Zaujímavé je,že na mojom CD je rok vydania 1986,tu sa píše rok 1987,ale to je vlastne jedno.Tresknem tomu hneď z rána päť hviezdičiek a to hlavne kvôli Mitzi.Och Mitzi...

PS.Túto recenziu píšem skoro ráno dúfajúc,že všetky deti a najmä jeden pán,ktorý sa všetkému rozumie ešte spia :-).