Brano - @ 05.05.2009 | #

Po tretíkrát a asi už naposledy sa stretli Párpli v najklasickejšej zostave známej najmä zo začiatku sedemdesiatych rokov (Blackmoore, Gillan, Glover, Lord, Paice). Avšak hudba na tomto albume má skutočne veľmi ďaleko od atmosféry legendárnych albumov z rokov 1970 až 1973. Myslím, že to bolo asi tak, že si páni povedali niečo v tom zmysle, že teraz budeme hrať metal, poriadne pritvrdíme, veď my na to máme! Kalkul zvíťazil nad emóciami. A práve tie emócie a ešte kus srdca mi najviac chýbajú na tomto albume. Najpozitívnejšie hodnotím najdlhšiu skladbu Anya. Pieseň o boji za slobodu, ktorú stelesňuje mladé maďarské dievča. Malo to byť akési nadviazanie na tému z Child in time, možno akési pokračovanie tohto slávneho opusu. Zámer však celkom nevyšiel. Čo sa dá robiť, dvakrát sa do tej istej rieky asi vstúpiť skutočne nedá. A čo dodať na záver? The battle rages on je priemerné párplovské album, ktoré je dosť účelovo umelo natvrdené, na ktorom je za hrsť dobrých nápadov, ale aj veľa vaty a hard/metalového klišé.

Brano @ 06.05.2009 15:34:41 | #
Apache: Ja nie som tiež nejaký ultraortodoxný párplovec že by som snáď počúval ich hudbu denne,ale za tie roky som pozorne sledoval každú ich novú platňu,doma mám všetky ich štúdiovky a tiež nejaké koncerty.Mám rád ich hudbu a niekedy ma dokáže dosť vybudiť a pozitívne naladiť.The battle rages on.. mám tak nejako súkromne zaškatulkovanú ako "metalovú" a ešte raz opakujem že na môj vkus je príliš tvrdá.