Reakce na recenzi:

alienshore - @ 06.04.2013

Prirovnávanie Symphony X k ďalšej americkej kapele Dream Theater mi nepripadlo nikdy veľmi šťastné. Osobne som videl vždy rozdielny prístup u oboch kapiel a myslím si, že tento v poradí tretí štúdiový album to aj potvrdil. Neoklasický power/prog metal celkom dobre vystihuje ich štýl a za hlavný znak u tejto kapely považujem speváka Russella Allena s rašpľou v hlase. Gitarista Michael Romeo je jasne inšpirovaný Yngwiem Malmsteenom a to hranie super rýchlych stupníc mu ide priam dokonale. To isté môžem povedať aj o ďalších členoch, ktorí odovzdávajú všetky svoje muzikantské zručnosti. Klávesy v tejto hudbe majú svoje nenahraditeľné miesto a navyše Michael Pinnella vie byť aj zvukovo farebný.

Prvé tri power/prog songy Of Sins and Shadows, Sea of Lies a Out of the Ashes sú svojim poňatím trochu podobné. Charakterizuje ich dynamické striedanie rytmov, vyšperkovaná melodika, kvalitne zohraná rytmika a perfektné gitarové či klávesové sóla. Pri štvrtej The Accolade by som sa trochu viac pozastavil. Tentoraz je rytmické duo viac vynaliezavejšie a nesnaží sa o ťažké power metalové výpady. Symphony X sú fanúšikovia kapely Kansas a mám pocit ako keby toto bola nejaká pocta. Musím však povedať, že je to pecka ako hrom z hľadiska stavby a melodických liniek. Lahôdkové inštrumentálne plochy sú podopreté krásnymi Allenovými vokálmi. The Accolade je pre mňa prvým vrcholom tejto dosky. Po nej nasleduje výborná Pharaoh s príchuťou Egyptu a v nej sa predvedie aj basák so svojim sólom. The Eyes of Medusa je melodická power/prog šleha s vynikajúcimi tvrdými riffmi. Výpravným spôsobom je spracovaná The Witching Hour s teatrálnym vokálom a precíznou inštrumentáciou. Opäť zaujímavo spichnuté klávesové a gitarové sóla. Druhý vrchol albumu je jasný a to je jednoznačne 20-minútová titulná kompozícia. Po queenovskom úvode nasledujú malebné a veľmi premyslené plochy. Pomalšie rytmy striedajú tie rýchlejšie a tak o dynamiku nie je núdza. Vokálne harmónie padnú vhod a k power-metalovým kaskádam sa dobre hodia. Prekvapením je fusion vychytávka aj s gitarovým sólom. Skladba končí krásnymi jemnými vokálmi a harmonickým hudobným podkladom. Candlelight Fantasia ukončí album jemne v pomalšom baladickom duchu. Nádherné motívy presekne v istej fáze power metalový nástup, ale končí to celé veľmi melodicky.

Viac ako hodina výbornej muziky. Je tu počuť veľa inšpirácie (Queen, Kansas, Malmsteen atď.), ale kvalita sa tu zaprieť nedá. Do akej miery je to progresívne je otázne, mne však stačí v tomto smere keď počujem energiu a hlavne spŕšku skvelých nápadov. Chcem ešte za všetkých spomenúť basgitaristu Thomasa Millera, ktorý okrem parádnych basových postupov prispel aj zásadným skladateľským vkladom (spolu s Romeom a Pinnellom). Tento album vystrelil Symphony X medzi power/prog metalovú elitu a dnes patria právom medzi dôležité kapely v tomto žánri.