Reakce na recenzi:

hejkal - @ 02.02.2023

AC/DC je skupina, ktorej popularitu som nikdy nepochopil. Rozumiem tomu, že hrá chytľavú variáciu jednej podarenej skladby, ale to, že sa k nej hlásia poslucháči, ktorí sa inak rockovej hudbe vyhýbajú viac ako slovenský politik poctivosti, je pre mňa záhada! Každopádne, keď už si ju musím vypočuť, siahnem po nejakom koncertnom albume, pretože energia idúca z pódia je u tejto komerčnej veličiny veľkým plus.

If You Want Blood You’ve Got It je prvým koncertným dielom kapely. Čo vlastne napísať o muzike tohto zoskupenia? Kto počul, vie presne, o čo ide. A kto nepočul, zo slov sa to nedozvie. Desať skladieb je ostrých ako britva, energetická nálož pripomína ukrajinský protiútok na postsovietsku zberbu sadistických pedofilných netvorov maskujúcich sa za masových vrahov. Má všetko, čo má správna rocková muzika mať. Vôľu, srdce, gule, nezlomnosť a nekompromisnú odvahu neustúpiť za žiadnu cenu. Vôbec sa nečudujem, že sa album stal dovtedy najlepšie umiestneným dielom kapely v britskom rebríčku (bol trinásty). Okrem debutu tu má každá zo štyroch štúdioviek svoje zastúpenie. Zaujímavé je, že mi tam chýbajú niektoré „hity“ (It's a Long Way to the Top (If You Wanna Rock 'n' Roll), Dirty Deeds Done Dirt Cheap), set je preto vyskladaný zaujímavo.

Nie, že by čokoľvek chýbalo. Inak, to moje konštatovanie z úvodu, že hrajú jednu skladbu celý život, berte s rezervou. Tunajšia desiatka peciek je dostatočne pestrá, na bluesovom základe sa pretŕča ostrý hard rock. Napríklad Riff Raff akoby vypadla z raného albumu Led Zeppelin, The Jack zasa pomaly, ale nekompromisne bluesuje. Samozrejme, to, čo ide kapele najlepšie, bumčvachové rockovice stelesňované skladbami ako Hell Ain’t A Bad Place To Be, Bad Boy Boogie, Problem Child, to je skrátka bomba. AC/DC ide ako parný valec nekompromisne dopredu a ja veru neostávam pozadu!

Akokoľvek je prvá polovica albumu skvelá, od Whole Lotta Rosie nálada graduje. Rock ’N’ Roll Damnation, High Voltage, Let There Be Rock i Rocker to režú tak, že by prepílili hádam aj titánovú konštrukciu.

Keď AC/DC s Bonom Scottom, tak rozhodne naživo. Oproti štúdiovej produkcii je táto hudba nepomerne živšia a pre mňa príťažlivejšia. Pokojne by som zhltol i dvojalbum. Bezchybná rocková muzika!