Reakce na recenzi:

moonySK - @ 16.10.2010

AC/DC som od začiatku počúvania rockovej muziky nejak prehliadal. A poviem Vám pravdu, neviem ako. CHYBA: Poznal som len dve piesne. Skúste uhádnuť aké :D :D.

Pred niekoľkými týždňami sa mi dostalo do rúk prvých 6 albumov AC/DC, vrátane BACK IN BLACK. (Dodatočne spravím "recenziu" aj na ostatné.)

S nejakou nevôľou som si násilne, a predsa, pustil toto CD. Zaujímavé, že ma hneď chytila HELLS BELLS. Tvrdý a temný Youngovic riff mi znie v ušiach doteraz a stále si ho popevkujem. :D. Scott ma však viac chytil ako Johnson (obľúbil som si ho potom, čo som na nete zhliadol video Baby Please don´t Go :D). Ani som sa nerozpočúval, a už tu bola ďalšia rezonujúca pecka SHOOT TO THRILL (všimnite si, čo urobil Johnson pri piesni v Donnigtone :D). Čo raz viac ma chytal tvrdý zvuk dvoch gitár, bum-plesk-bum-plesk Ruddov rytmus, Williamsova priamočiara basa, a Johnsonov až škriekajúci vokál. Ako tak som prechádzal cez skladby YOU SHOOK ME, GIVEN THE DOG A BONE, alebo BACK IN BLACK, ďakoval som rockovému Bohu, že ma k AC/DC priviedol. Až skončila bluesová trhačka ROCK AND ROLL AIN´T NOISE POLLUTION, pustil som si ďalšie albumy...a počúvam ich doteraz dva týždne v kuse.

Priznávam. Ejsí dísí, ti nás krísí!