hejkal - @ 16.03.2023 | #

V roku 1974 vydala skupina Santana svoj prvý koncertný album Lotus (album Live s Buddym Milesom bol predsa len dielom kolaborácie Carlosa Santanu ako osoby a nie kapely).

Ide o trojplatňu, a teda dve hodiny muziky. To nie je práve málo. Navyše, je tu množstvo až psychedelických (A-1 Funk, Mantra) a fusion (Every Step Of The Way) pasáží a skladieb, a tak to nie je úplne ľahko stráviteľná muzika. Samozrejme, nechýbajú hity (Black Magic Woman, Oye como va, Samba pa ti), takže ako best of to funguje tiež. Nekonečné inštrumentálne orgie núkajú dlhočizné verzie skladieb, rozprestierajú sa pokojne cez celú stranu platne (Incident At Neshabur).

Album zachytáva vystúpenie z Osaky z júla 1973 počas turné k albumu Caravanserai. Kapela práve dokončila nahrávanie albumu Welcome, z ktorého predstavila viacero skladieb (Yours Is The Light, Samba de Sausalito, Mantra), takže fanúšikovia mohli okúsiť, ako bude dielo, ktoré vyšlo až v novembri, chutiť. Samozrejme, hardrockové obdobie mala kapela za sebou, album Caravanserai sa priklonil k fusion a meditáciám, popri tom stihol Carlos s McLaughlinom vydať album Love, Devotion, Surrender (koncom júla), čo sa výrazne prejavilo na rozmanitosti koncertného setlistu (úvodná meditácia). A aby toho nebolo málo, formácia zahrala aj niekoľko skladieb, ktoré sa na albumoch nenachádzali (A-1 Funk, Batukada, Castillos de Arena Part 1 a 2). To je čaro koncertov, ponúkajú nepočuté, dieliky skladačky do celkového obrazu hudby kapely. Samozrejme, nechýba bubenícke sólo pomenované Kyoto, podľa miesta vystúpenia. Mike Shrieve patrí k popredným rockovým bubeníkom, tých desať minút mi ubehne ako prívalová voda dolu odlesneným briežkom. V druhej polovici sa navyše pridá klávesák, a tak je to skôr duo ako sólo.

Inak, ja som voči Santanovi troška predpojatý. Ako gitaristu ho uznávam, má rozpoznateľný zvuk i prejav, nedá sa popliesť. Ale latino nepatrí k mojim srdcovkám, skôr sa mu vyhýbam, nuž kapela Santana pre mňa funguje predovšetkým na prvých albumoch a na koncertoch (ideálne archívnych, koncom 60. rokov). Ale v toku času som si napokon vyzbieral kompletne jeho diela po rok 1976 a pridal aj dvojalbum Moonflower, pretože je spolovice koncertný (i keď podivne strieda štúdiové a živé nahrávky, nie je to oddelené, ale premiešané). O ňom však nabudúce.

Nič to! Podstatné je, že kapela bola vo vrcholnej forme, zvuk je ostrý a veľmi dobrý, skladby sú drsné a živelné. Inými slovami, toto je jeden z najlepších koncertných albumov definujúcich živú rockovú muziku v 70. rokoch. Nie je náhoda, že záznam je z Japonska, všakže.

Monštruózne dielo, Godzilla medzi živákmi, človek si pripadá nepatrný a v úžase hľadí na tú valiacu sa masu rockového uragánu. Lotus je dokonalé dielo!

Judith @ 17.03.2023 00:05:39 | #
Latinu taky moc nemusím, zajímalo mě, co Santana dělá dalšího. A že zkusím a uvidím. Prvních patnáct dvacet minut jsem si říkala - není to zlé, těším se, až to začne. Pak mi došlo, že už to začalo a že nejlepší bude nestavět se tomu do cesty. Baví mě, když kytara vlastně moc nezní jako kytara, ale třeba jako tekutá rtuť, jako tady. Ale kromě zvuku nástrojů je tu opravdu ještě něco. Tváří v tvář takové energii se mi jevilo nejrozumnější naprosto se tomu otevřít a poddat, nesnažit se "stíhat" sledovat, co tam ti muzikanti dělají, prostě to nechat proběhnout. Dvě hodiny uběhly jako voda a myslím, že jsem celá, i když mi to teda protáhlo dutiny. Asi nejzajímavější byla Mantra. Nevšední zážitek, díky za načasování.