moonySK - @ 20.06.2010 | #

Blázon sa smeje.

Smutná a šialená LP.

V tomto albume Barrett vystihol svoju "prítomnosť".
Tak emocionálne vyspelú dosku som doteraz nepočul. Táto LP vôbec nemá byť geniálne zmixovaná alebo dotiahnutá do najmenších detailov. Ľudia by si mysleli že je to mrhanie vinylom. Nie je.

Bohužiaľ, už úvodná Terrapin naznačuje, že so Sydom nie je niečo v poriadku. No Good Trying je takisto výpoveď o neprítomnom človeku...náladu zlepší aspoň Love You. No Man´s Land je takisto typická Barretovka. Ďalšia, Dark Globe (alebo Wouldn´t You Miss Me) je veľmi ale veľmi smutná. Je to výpoveď ako Jugband Blues. Nemusím opisovať. Stačí si vypočuť. Here I Go je o Sydovej láske.

Druhá strana začína skladbou Octopus, čo bola určite robená pre singel, ale s výrazným textom.
Ďalšie piesne ako Golden Hair, Long Gone, She Took a Long Cold Look, Feel a If It´s You, sú tiež veľmi poetické...no a posledná Late Night ma asi najviac oslovila z druhej strany. Bohužiaľ, touto piesňou sa Barrett uzatvára, a v druhej platni BARRETT nám nedá už toľko zo seba...

Smútok za 5. Ironické...

PaloM @ 20.06.2010 19:36:37 | #
Nemusíš mi vykať. Ja to už neriešim, či máš 12 alebo 52. A ver, že nemusíš to na tomto fóre riešiť ani ty. Budem sa snažiť vždy reagovať len na obsah toho, čo napíšeš. Vek, pohlavie, rasa a orientácia ma nezaujímajú :-))
Prečo píšeš, že bohužiaľ ? Ja nemám rád smutné veci. Patria k životu, beriem to ako realitu, ale nevyhľadávam. Na Barrettovych sólovkách nie je to smútok, čo ma najviac zaujalo, ale príbuznosť k štýlu jeho skladieb na spomínanom debute P.Floyd. Je to zvláštnosť a originalita nápadov.