Reakce na recenzi:

alienshore - @ 24.11.2013

Toto patrí do kategórie kapiel, ktoré sú silne nedocenené. Na ich tvorbu sa hľadí ako na melodický rock a AOR. Samozrejme, že to najlepšie vystihuje ich štýl, no ich spôsob miešania žánrov a skladateľský prístup by sa dal označiť aj ako progresívny. Na konte majú štyri vrcholné opusy a to debutový album z roku 1978, dokonalú štvorku IV, drsný Kingdom Of Desire a aj Mindfields. Tieto diela sú dôležité pre celú rockovú scénu a ukázali cestu ďalším mladým skupinám podobného razenia. V podstate za celú svoju existenciu sa Toto nikdy nedostali do šedivého priemeru a ich diskografia je nesmierne obohacujúca. Mindfields vytŕča v mnohých aspektoch. Jedným z nich je aj prítomnosť Bobbyho Kimballa a treba povedať, že jeho osobitý vokálny prejav počas minulých rokov chýbal. Čo však udrie do uší sú majstrovské melódie, ktoré svojou nákazlivou spevnosťou a nefalšovanými pocitmi rozmetajú poslucháča na drobné. Taká sila nevyžaruje z každého albumu Toto a potvrdzuje to aj fakt, že sa autorsky podieľali na ňom všetci členovia. Najviac však poťahujú za nitky Steve Lukather a David Paich. Všetci sú natoľko skúsení hráči a skladatelia, že sa veľkým oblúkom vyhli plytkosti a jednotvárnosti. V hudbe je počuť odkazy na jazz, blues aj progresívny rock a všetko má veľmi naturálny priebeh.

Album obsahuje kolosálnych trinásť skladieb rôznej dĺžky a začína sa hneď skraja beatlesovskou náladovkou After You've Gone, ktorú zaspieva Steve Lukather. Nasleduje rock 'n' rollová pecka Mysterious Ways a potom titulná Mindfields. Pri nej by som pozastavil, lebo to je skutočne ukážka maximálnej súdržnosti a skladateľskej invencie. Funguje ako rozbuška a melódie nenásilne plynú v nádhernej postupnosti. Prítomný je aj prvok akejsi mystiky v geniálne rozložených aranžmánoch. Ťažšie preniknuteľná skladba High Price Of Hate plave v drsnejších blues-rockových vodách so štipkou progresu a nápadito vyznejú aj sólové výpady na jej konci. Selfish a No Love sú veľmi príjemné a melodicky hravé. Pod číslom sedem sa ukrýva fantastická Caught In The Balance. Kimball spieva ako je dané len málokomu a progresívne ladený hudobný podklad doslova pohladí dušu nevídanou dávkou energie a dynamiky. Lukather sa vie vcítiť do milostnej piesne a inak tomu nie je ani pri Last Love. Hitová bomba Mad About You charakterizuje štýl Toto a zároveň aj ich neskonale vyspelú melodiku. Trochu viac jazzovejších polôh poteší pri Open Road v parádnom rockovom švihu a zároveň veľmi prepracovaných detailoch. Najznámejšia skladba celého album je jednoznačne Melanie, ktorá občas krúžila v rádiových éteroch. Výnimočnosť ich melódií je ukrytá predovšetkým v pocitoch a Melanie je nimi preplnená vďaka krásnemu spevu Stevea Lukathera. Cruel je ďalší výrazný song s dychovou sekciou a typicky vzletným refrénom. Gitara občas pekne zareže v riffoch a sólach. Posledná Better World rozdelená do troch častí žiari ako východ Slnka. Po jemnom gitarovom úvode nasleduje jazz-rocková vsuvka so skvelým bubeníckym vkladom Simona Phillipsa. Zasnenú melodickú linku má na starosti Steve Lukather a zakončí to krásnym gitarovým sólom.

Prekvapuje ma, že tento album nerozbil rebríčky v USA a vo Veľkej Británii. Aj to je dôkaz toho, že poctivosť a pracovitosť neznamená hneď úspech, čo je dosť smutné konštatovanie. Zachránili ho však tradične európski a japonskí fanúšikovia. Hudba kapely Toto je nepredvídateľná a to asi aj najviac oceňujú ich poslucháči. Bolo mnoho nasledovníkov, ktorí sa pokúšali kopírovať ich štýl, no nepodarilo sa to nikomu. Toto nemali v tom čo robili konkurenciu, ale nedostalo sa im toľko pozornosti koľko by si zaslúžili. Myslím si, že ich to ani netrápilo a robili hudbu priamo zo svojho srdca. Steve Lukather by o tom vedel hovoriť svoje. Sony totižto predávali Toto ako kapelu balád a dostalo sa im počas svojej existencie veľa kritiky za to, že ničím nevedia prekvapiť a aj ďaleko horšie veci. Toto koketovali s progresívnym rockom vždy a preto to nie je a ani nikdy nebola pop-kapela s víziou umiestniť sa na vrchole singlových rebríčkov. Mindfields je posledný album pre Sony Music a bolo to určite správne rozhodnutie. Považujem ich osobne za jednu z najsofistikovanejších progresívnych kapiel aké sa vôbec objavili na hudobnej scéne. Mindfields je testamentom do budúcnosti a snáď ho história neskôr viac docení.