Reakce na recenzi:

hejkal - @ 12.02.2010

Oproti predchádzajúcim dvom albumom začína pocukrovanou hitíkovou skladbou It takes a woman’s love (to make a man). Je z nej cítiť, že melodická ľúbivosť nabrala na sile a upozadnila pôvodné americké korene. A keď sa ozve gýčový saxík, je z toho úplná tancovačka... Nastúpený trend vytrvá aj v umravnenej Two cents worth, nuž nečudo, že sa môj poslucháčsky záujem prebúdza až pri dlhšej majstrovskej rockovej kompozícii Icarus – borne on the wings of steel. All over the world trpí vymäknutým soundom ako žiadna iná skladba na albume, čo je škoda, pretože sólové pasáže majú niečo do seba. Child of innocence je druhou skladbou, ktorú považujem za vrchol celého diela, typická tvrdo-jemná striedavá hard rocková poloha á la Kansas. Tak sa mi to páči. Konečne sa vracia aj americká nálada, v It’s you to husliam zvesela vyhráva. Rázna hard rocková vypaľovačka Mysteries and mayhem je mojej krvnej skupiny, takže v týchto pasážach mi Masque koluje v obehovom systéme plynulo a bez hrozby ucpania ciev. Záver nemôže sklamať. The pinnacle má skoro desať minút, čo v preklade znamená, že sa dostane na všetky možné polohy, od jemných k hutným, od gitarových cez husľové ku klávesovým, nechýbajú povinné dlhšie plochy navodzujúce dojem určitej scénickej stavby ovplyvňujúcej náladu poslucháčov a v konečnom dôsledku to nie je vôbec zlé, hoci opäť cítiť až prílišnú snahu o uhladenosť výrazu.

Masque predstavuje ďalší krok smerom k vrcholnému momentu Kansas a pre mňa je to „iba“ dobré, tento album je na môj vkus trošku moc cukrový (predovšetkým v prvej polovici). Na druhej strane, keby rocková komercia vyzerala takto, tak by som bol rádiový a televízny závislák.