Reakce na recenzi:

gunslinger - @ 23.05.2014

Mňa, nezanieteného poslucháča progu, tento album vôbec neoslovil. Hudba bez akéhokoľvek chytľavého bodu ubieha a nič s toho. Dokonca by som to ako progresívny rock neidentifikoval nebyť nekonečného zdroja múdrosti „inetrnetu“. Keď vynechám poslednú progovú skladbu tak mi Lefoverture skôr evokuje nejaký pop-rock s osemdesiatich rokov ktorý v sebe obsahuje zhodou náhod aj tvrdšie prvky, riffy ale stále tam počuť pokusy o hitovosť, čo je určite iba moje zdanie ale aj tak. Skrátka a dobre keby niekto bez absolútnej nevyhnutnej neznalosti pustil tento album bez záverečnej skladby, je pravdepodobné že by som vsadil aj vlastnú dušu na to že ide o nahrávku s osemdesiatych rokov a nemal by som vôbec strach že prehrám... Ten zvuk je taký plochý, bicie sú na niektorých miestach tak duto čvachtajúce že aj teraz mám pochybnosti.

Titulnú skladbu, jediná ktorá sa mi naozaj páči, som prvý krát počul v nejakom rádiu keď som brigádoval na stavbe. Teraz už chápem prečo takéto veci nepúšťajú bežne do éteru. Než by som sa sústredil na tlačenie fúrika plného betónu hore pieskovým kopcom tak som sa započúval do tej skvelej piesne. Cítil som z nej 80´s aj vtedy, ale beztak ide o vynikajúcu titulnú vypalovačku plnú silných momentov. O akého interpreta išlo som sa dozvedel až o niekoľko rokov neskôr, náhodne.

Skôr ako obsah albumu mi vadí forma akou to nahrali. Klávesy sú tu, spolu zo zbytočnými efektami, to úplne najhoršie. Miestami ani ten Hammond neznie ako poctivý Hammond. Syntetizátory všemožných zvukov to tu úplne potopili. V záverečnej Magnum Opus sa to dá ako tak prehltnúť ale inde to je skaza, nie pastva pre uši. Takže až na dve skladby, prvú a poslednú, to ide mimo mňa. Progresívny rock počúvam sviatočne. Takže až ten sviatok nastane určite si pustím niečo iné.