Reakce na recenzi:

alienshore - @ 22.08.2016

Paul McCartney a John Lennon sú otcovia všetkých melódií. No vždy som akosi viac obdivoval McCartneyho optimizmus a hravosť, než Lennonove temno-melancholické vyzionárstvo. Oboch však počúvam rád a sú to veľké hlasy rock 'n' rollu. Ich sólové kariéry vníma každý rôzne a určite aj niekedy značne kontroverzne. Rád by som, ale vypichol McCartneyho sólový počin Flowers In The Dirt z roku 1989, ktorým jasne ukázal, že ešte ani zďaleka nepatrí do starého železa.

Krásny, čistý a priestorovo široký zvuk vytvoril pevné základy pre melódie z pera skutočného majstra. Na niektorých skladbách spolupracoval s Elvisom Costellom (tu pod pseudonymom Declan MacManus), čo sa ukázalo ako dobrý ťah. McCartney totiž pracuje najefektívnejšie vtedy, ak má niekoho pri sebe a dôkazom toho sú jeho bývalí parťáci ako John Lennon alebo Denny Laine. V jednej skladbe si zahral aj David Gilmour z Pink Floyd a toto spojenie sa kedysi krásne ujalo aj vo veľkom hite No More Lonely Nights z roku 1984. Zoznam muzikantov je obsiahly a zaujímavé sú určite aj mená špičkových producentov ako David Foster, Mitchell Froom či Trevor Horn. McCartney si samozrejme môže dovoliť pracovať s tými najlepšími z najlepších.

Na albume sa vykonalo množstvo serióznej práce na všetkých frontoch a už hneď úvodná My Brave Face ovalí človeka po hlave svojou beatlesovskou harmóniou. Dokonalá melódia sa premietla aj do konkrétneho výsledku a je najväčším hitom celej dosky. Prvý osem skladieb, to je čosi úžasné. Každá pieseň je iná a zároveň skvele zapadá do produkčného konceptu. McCartney ako romantik ukáže svoje kvality v nežnej Distractions. Put It There je akustická drobnosť podobná skladbe Blackbird z obdobia bieleho albumu The Beatles. Prvý vrchol sa ponúka úplne sám a je ním We Got Married s gitarou Davida Gilmoura. Skutočný skvost aj po aranžérskej stránke. Tým druhým je energická a vokálne drsnejšia Figure Of Eight, kde McCartney dokazuje aký jedinečný spevák stále je. Výborná je aj ďalšia a veľmi príjemná hitovka This One.

Posledných päť skladieb nemá už tak výrazný náboj, ale myslím si, že určite by sa našlo kopec muzikantov, ktorí by si kvôli nim aj nohy dolámalo. Obzvlášť mi imponuje reggae-pop How Many People s opäť delikátnou melódiou. McCartney aj keď čerpá z iných štýlov, tak je to stále on, čo je fascinujúce. Melancholická Motor Of Love je určite pekný príspevkom a zakončuje to rytmicko-tanečná Ou Est Le Soleil, ktorá sa objavila na CD ako bonus. Dotyk génia je cítiť všade, v každej note.

Flowers In The Dirt považujem za jedno z najpresvedčivejších diel McCartneyho sólových aktivít. Je tam totiž presne to, čo v ho skutočnosti charakterizuje. Po dlhšom čase sa na čiernom plastovom médiu opäť zachytil jeho obrovský skladateľský aj interpretačný talent. McCartney prekračuje pop-rock ako žáner, pretože on je tvorca skutočnej a originálnej hudby, ktorá dokáže svojou hlbokou emocionalitou osloviť množstvo ľudí po celom svete. Good job, sir McCartney!

Hodnotenie: 4,5