Reakce na recenzi:

Egon Dust - @ 27.03.2018

Krátkozraké omyly sú najčastejším javom nenažraných biznismanov bažiacich po okamžitom zisku bez rizika. RCA Victor ako obrovská spoločnosť, ktorá zastupovala legendy ako Elvis, Tom Jones a mnoho interprétov z 50. a 60. rokov sa po obrovskom úspechu Station to Station nechala presvedčiť Davidom Bowiem, aby pod svoje krídla zobrali jeho divokého kamaráta Iggyho. Je úplne jasné, že vedeli o akú personu sa jedná, tak obavy boli na mieste.

Risk bol v tomto prípade zisk, keďže originalita Idiota spustila väčší záujem o nástupcu Jima Morrisona. Ako v časoch Stooges, RCA ako každá iná americká firma očakávala s novým albumom ešte lepšie výsledky. Tie sa žiaľ napriek veľmi kvalitnej LP nedostavili. O LP Lust for Life sa síce nedá vravieť ako o prepadáku, keďže záujem o Iggyho nepoklesol. Dá sa len vravieť o veľkej prezieravosti vydavateľstva. Bowie - patrón odvrhnutých ovečiek mal tendencie predbiehať dobu niekoľkokrát aj za jednu dekádu. Spoločne s Iggym a skvelými muzikantami ako sú bratia Salesovi (Rhytm Brothers - basa/bicie)a ležérný gitarista Ricky Gardiner posunuli rock'n'roll do novej dekády. Až priam smiešne mi je, ako sa vtedajšie média postavili zdržanlivo k tomuto albumu. Už v polovici 80. let Sioxsie prevzala Passengera a myslím, že v ich sfére to už dávno bol KULT.

Nechcem ako v prípade Idiota riešiť pieseň po piesni, ale skutočne sa ich mnoho nedá vynechať. Tu ide o komplexne skvelý album s berlínskou atmoškou "špinavého" dekadentného mesta. Kto by nepoznal kultový Trainspotting, kde hneď v úvode sa na nás valí "Lust for life". Jednoduchá priamočiara zvukovo originálna vec s jasným odkazom. Vyber si život! Chmatni ho za gule. Vyser sa na to negatívne okolo teba. V podstate v úvode odpálkoval negatívneho depresívneho ducha Idiota. Dnes tento song je často využívaný v reklamách na výber poisťovní, či reklamu na turistický ruch, banku, dôchodkové sporenie :)) Dnes Iggymu zarába pasívnym spôsobom nemalé doláre. Toto isté platí o Passengerovi, ktorý bol hlavnou melódiou v reklame na WV Golf ako dnes, tak aj pred 20tými rokmi, kedy som ho spoznal, práve v danej reklame. Podobne som spoznal Reddinga a jeho Sitting on the Dock of Bay.

Passengera milujem aj napriek jeho max. 4akordovej jednoduchosti. Vraj predlohou mu bola báseň Jima Morrisona. Spojil to s jeho nočným spoznávaním západného Berlína, ktorý sa v tejto LP priam usadil navždy ako keby Udo Jurgens nahral chorvátsku LP v jadranskom štýle s jeho nemeckým prízvukom. Sixteen óda na mladosť. Na dievčatá v lesklých kožených čižmičkách, oblečené presne ako Christiane F zo Stanice ZOO, keď sa nahodila na diskošku do SOUND klubu. Mierny návrat k Stooges vo zvuku prepálenej gitary a riffu priamo od divocha Iggyho. Mojou najväčšou srdcovkou od prvého počutia bol song "Some wierd sin". Pieseň v texte nepopiera, že všetci sme niekedy nemalými hriešnikmi a tvormi omylnými neustále dychtiacimi po dobrodružstve. Energická vec,síce možno zvukovo znie potmnelo, ale je to nášlap č. 1, aký nemá konkurenciu. Refrén šlape v štýle tých najlepších Stones aký kedy boli. Vokály Salesovcov s Popovým barytónom rezonujú až v nosných prepážkach. Takto má nejako vyzerať nová tvár rock'n'rollu. Prototyp songu pre indies scénu.

Nemôžem obisť "Tonight". Smutné, spočiatku až drastické, ale o tom je umenie. Umenie má byť svedectvom. Iggy Pop nikdy nerobil zo seba svätuškára. Heroin zabil jeho priateľku (zabil tisíce priateľov umelcov a rozbil státisíce rodín) aj napriek jeho snahe prebrať ju k životu, keď začala modrať, jej život vyhasol. Nepomohla mu ani nosná veta tejto piesne "Everything will be allright tonight". Druhý smysel nachádzam v tom, že smrť je v tomto prípade vykúpením a na druhom svete ju už takéto trápenie a poníženie nečaká.

Reklamou a silným sloganom zaváňajúca "Success" je viacmenej priemerom. Smokieovské dvojsóla s Frippovským efektom beriem ako jej orig. zvuk. Do Berlínskej Hansy duchom zavítali aj Stones s Reddingom. Práve pomalá, úlisná "Turn blue" sa doslova úchylne hrá so sexualitou a aroganciou. Každopádne Iggy sa tam ako performer predviedol v plnej paráde. Vokály bratov Salesovcov s občasnou pomocou Bowieho znejú v istých momentoch priam fenomenálne. Stones potrebovali gospelový zbor, a im tu vystačila kapela. Posledné dve veci sa silne opierajú o život v Berlíne.

Lust for Life je vo svojej podstate soundtrack k Iggyho pobytu tam. Preto ho milujem. Na hony sa líši od dobovej hard, soft, art, a punk rockovej hudby. Gitarové efekty, kvalitné vokálne backlity, v princípe jednoduché pesničky znejú ako veľkolepé rockové paľby. Vtedajšie rádia vo svete mali plný éter Eagles, Boston, Kansas, a tisíce im podobných. O artrockových dinosauroch už v 77 nebol záujem a punk, ktorého Iggy s Reedom boli praotcovia, zažíval euforický rok. Vďaka nemu prežil aj jeho kmotr.

Album Lust for Life bol ako najpoctivejší vinič, ktorý rokmi dozrel a výsledkom je nesporná kvalita vína. Príslovie "Menej je viac" tu platí na 99%. Esenciou diela bol duch doby, duch rozdeleného mesta (ktoré zhmotnil vo svojom diele Berlin aj Reed), slobodný a neviazaný život. Keď vidím akýkoľvek nemecký film z druhej polovice 70. a začiatku 80. let, nejako mi doň pasuje hudba tejto LP. Prípadne veci z Heroes a Low, Idiota, Another green World. Po textárskej stránke tu maestro spontánneho textu podal maximálný výkon. Bez týchto silne výpovedných textov a najmä geniálnych sloganov by atmosféra platne bola polovičná. Rešpektujem velikánov ako Pink floyd, Genesis, Yes, Crimson, no u mňa vždy víťazí skôr kratšia forma s kvalitným obsahom, sugestívna atmoška, alebo nespútaná energia. V 80. letech s takou energiou prišli Guns'n'Roses na Apettite a doviedli ju do dokonalosti. Dokonalosť je vždy v jednoduchosti a úprimnosti - viď Lust for Life.