Pop, Iggy - Lust For Life (1977)

Krátkozraké omyly sú najčastejším javom nenažraných biznismanov bažiacich po okamžitom zisku bez rizika. RCA Victor ako obrovská spoločnosť, ktorá zastupovala legendy ako Elvis, Tom Jones a mnoho interprétov z 50. a 60. rokov sa po obrovskom úspechu Station to Station nechala presvedčiť Davidom Bowiem, aby pod svoje krídla zobrali jeho divokého kamaráta Iggyho. Je úplne jasné, že vedeli o akú personu sa jedná, tak obavy boli na mieste.

Risk bol v tomto prípade zisk, keďže originalita Idiota spustila väčší záujem o nástupcu Jima Morrisona. Ako v časoch Stooges, RCA ako každá iná americká firma očakávala s novým albumom ešte lepšie výsledky. Tie sa žiaľ napriek veľmi kvalitnej LP nedostavili. O LP Lust for Life sa síce nedá vravieť ako o prepadáku, keďže záujem o Iggyho nepoklesol. Dá sa len vravieť o veľkej prezieravosti vydavateľstva. Bowie - patrón odvrhnutých ovečiek mal tendencie predbiehať dobu niekoľkokrát aj za jednu dekádu. Spoločne s Iggym a skvelými muzikantami ako sú bratia Salesovi (Rhytm Brothers - basa/bicie)a ležérný gitarista Ricky Gardiner posunuli rock'n'roll do novej dekády. Až priam smiešne mi je, ako sa vtedajšie média postavili zdržanlivo k tomuto albumu. Už v polovici 80. let Sioxsie prevzala Passengera a myslím, že v ich sfére to už dávno bol KULT.

Nechcem ako v prípade Idiota riešiť pieseň po piesni, ale skutočne sa ich mnoho nedá vynechať. Tu ide o komplexne skvelý album s berlínskou atmoškou "špinavého" dekadentného mesta. Kto by nepoznal kultový Trainspotting, kde hneď v úvode sa na nás valí "Lust for life". Jednoduchá priamočiara zvukovo originálna vec s jasným odkazom. Vyber si život! Chmatni ho za gule. Vyser sa na to negatívne okolo teba. V podstate v úvode odpálkoval negatívneho depresívneho ducha Idiota. Dnes tento song je často využívaný v reklamách na výber poisťovní, či reklamu na turistický ruch, banku, dôchodkové sporenie :)) Dnes Iggymu zarába pasívnym spôsobom nemalé doláre. Toto isté platí o Passengerovi, ktorý bol hlavnou melódiou v reklame na WV Golf ako dnes, tak aj pred 20tými rokmi, kedy som ho spoznal, práve v danej reklame. Podobne som spoznal Reddinga a jeho Sitting on the Dock of Bay.

Passengera milujem aj napriek jeho max. 4akordovej jednoduchosti. Vraj predlohou mu bola báseň Jima Morrisona. Spojil to s jeho nočným spoznávaním západného Berlína, ktorý sa v tejto LP priam usadil navždy ako keby Udo Jurgens nahral chorvátsku LP v jadranskom štýle s jeho nemeckým prízvukom. Sixteen óda na mladosť. Na dievčatá v lesklých kožených čižmičkách, oblečené presne ako Christiane F zo Stanice ZOO, keď sa nahodila na diskošku do SOUND klubu. Mierny návrat k Stooges vo zvuku prepálenej gitary a riffu priamo od divocha Iggyho. Mojou najväčšou srdcovkou od prvého počutia bol song "Some wierd sin". Pieseň v texte nepopiera, že všetci sme niekedy nemalými hriešnikmi a tvormi omylnými neustále dychtiacimi po dobrodružstve. Energická vec,síce možno zvukovo znie potmnelo, ale je to nášlap č. 1, aký nemá konkurenciu. Refrén šlape v štýle tých najlepších Stones aký kedy boli. Vokály Salesovcov s Popovým barytónom rezonujú až v nosných prepážkach. Takto má nejako vyzerať nová tvár rock'n'rollu. Prototyp songu pre indies scénu.

Nemôžem obisť "Tonight". Smutné, spočiatku až drastické, ale o tom je umenie. Umenie má byť svedectvom. Iggy Pop nikdy nerobil zo seba svätuškára. Heroin zabil jeho priateľku (zabil tisíce priateľov umelcov a rozbil státisíce rodín) aj napriek jeho snahe prebrať ju k životu, keď začala modrať, jej život vyhasol. Nepomohla mu ani nosná veta tejto piesne "Everything will be allright tonight". Druhý smysel nachádzam v tom, že smrť je v tomto prípade vykúpením a na druhom svete ju už takéto trápenie a poníženie nečaká.

Reklamou a silným sloganom zaváňajúca "Success" je viacmenej priemerom. Smokieovské dvojsóla s Frippovským efektom beriem ako jej orig. zvuk. Do Berlínskej Hansy duchom zavítali aj Stones s Reddingom. Práve pomalá, úlisná "Turn blue" sa doslova úchylne hrá so sexualitou a aroganciou. Každopádne Iggy sa tam ako performer predviedol v plnej paráde. Vokály bratov Salesovcov s občasnou pomocou Bowieho znejú v istých momentoch priam fenomenálne. Stones potrebovali gospelový zbor, a im tu vystačila kapela. Posledné dve veci sa silne opierajú o život v Berlíne.

Lust for Life je vo svojej podstate soundtrack k Iggyho pobytu tam. Preto ho milujem. Na hony sa líši od dobovej hard, soft, art, a punk rockovej hudby. Gitarové efekty, kvalitné vokálne backlity, v princípe jednoduché pesničky znejú ako veľkolepé rockové paľby. Vtedajšie rádia vo svete mali plný éter Eagles, Boston, Kansas, a tisíce im podobných. O artrockových dinosauroch už v 77 nebol záujem a punk, ktorého Iggy s Reedom boli praotcovia, zažíval euforický rok. Vďaka nemu prežil aj jeho kmotr.

Album Lust for Life bol ako najpoctivejší vinič, ktorý rokmi dozrel a výsledkom je nesporná kvalita vína. Príslovie "Menej je viac" tu platí na 99%. Esenciou diela bol duch doby, duch rozdeleného mesta (ktoré zhmotnil vo svojom diele Berlin aj Reed), slobodný a neviazaný život. Keď vidím akýkoľvek nemecký film z druhej polovice 70. a začiatku 80. let, nejako mi doň pasuje hudba tejto LP. Prípadne veci z Heroes a Low, Idiota, Another green World. Po textárskej stránke tu maestro spontánneho textu podal maximálný výkon. Bez týchto silne výpovedných textov a najmä geniálnych sloganov by atmosféra platne bola polovičná. Rešpektujem velikánov ako Pink floyd, Genesis, Yes, Crimson, no u mňa vždy víťazí skôr kratšia forma s kvalitným obsahom, sugestívna atmoška, alebo nespútaná energia. V 80. letech s takou energiou prišli Guns'n'Roses na Apettite a doviedli ju do dokonalosti. Dokonalosť je vždy v jednoduchosti a úprimnosti - viď Lust for Life.
reagovat

jirka 7200 @ 28.03.2018 08:14:02
Díky za připomenutí Iggyho Popa. Příjemné oživení Progboardu. Iggy sice nepatří k mým oblíbencům, občas si však nějakou desku rád pustím. Nedávno to byla příjemně civilní New Values.

Ovšem nezapomenutelný hit desky Lust for Life je legendární a chytlavý Passenger. Píseň jsem nejdříve slyšel v podání Siouxsie, až později jsem zjistil, že je to song Iggyho.

EasyRocker @ 28.03.2018 10:21:52
Tohle album už nemám rád tak jako Idiota, mezi 3 a 4, chybí mi tam už ta chladně dekadentní nálada, hodně se to posouvá k písničkám. Ale samozřejmě Lust for Life a Passenger jsou legendární.

Iggy Pop na Progboardu! Berme vážně Iggyho! Ok. Krásná ironie, pokud jde o obal. Známý rockový nihilista a pódiový Nietzscheián se z něj na nás směje hezky zeširoka a je to panečku úsměv před kterým musely holky padat na kolena. Nápis u jeho hlavy vyslovuje to samé, co vyjadřuje Iggyho obličej: Lust for Life.

Standardním článkem sestavy je David Bowie, který obstarává veškeré klávesy a fenomenální kytarista Carlos Alomar, kterého známe i ze sólových Bowieho alb. Všimněme si ale prosím jedné zvláštní věci: Autorem hudby tohoto alba je až na výjimky David Bowie. V ostatních případech je to Gardiner nebo Sales. Iggy tady na hudbu ani nesáh. Ve zkratce: Iggyho Chuť do života má na svědomí David Bowie. Formálně vzato by tohle album mohlo figurovat mezi Bowieho sólovými alby. Autorem je textů je však výhradně Iggy Pop a rovněž je také vrchním pěvcem.

Album zdaleka není tak depresivní jako předcházející The Idiot. Má mnohem čistší zvuk. Překvapí už úvodní titulní pecka svými výraznými bubny obalenými nakřáplým a drzým Iggyho hlasem. Iggy na tomhle albu ve srovnání s albem The Idiot příliš necroonuje, znovu se vrací ke své přirozenější hlasové poloze a nebojí se na posluchače pěkně grázlovsky na něj vyjet. Zní to sympaticky, jako by měl opravdu nějakou novou energii v žilách. Hudba je však slabší a podle mého názoru poněkud kolísavé kvality. Jednoznačně nejlepší skladbou alba je ta jedna jediná věc, kterou si celou složil Iggyho Pop sám. Jmenuje se "Sixteen" a je to ironické ohlédnutí za šedesátými lety. Litujeme, že se Iggy víc nespolehl na svůj instinkt a v téhle náladě sám a ve své režii nestvořil celé album. Ta krátká písnička v sobě totiž syntetizuje to nejlepší z Iggyho minulosti s nejasnou přítomností a naznačeným citem pro melodii. Tuhle kvalitu oscilace ostatní skladby postrádají a opravdu "Sixteen" jako by na album ani nepatřila, jako by byla jakýmsi zkamenělým dinosauřím ocasem. Za zmínku stojí notoricky známá The Passenger, která vyčnívá svým kolovrátkově se opakujícím motivem, který z ní udělal hit mnoha sezón. Většina písní je nějak divně rozpolcena - cítíme nějaký drive, ale podezřele podebraný v koulích snahou oslovit i jiné publikum než nihilistickou mládež prudce vymírající na poctivost.

Pořád je ale Lust for Life dobrá hudba, kterou stojí za to poslouchat, protože je plná neklidné a hledačské energie.
reagovat

Iggy Pop a jeho chuť po živote...

Pravdu povediac, Iggy je jedna z postavičiek modernej hudby, ktorú nijako zvlášť nemusím. Jeho produkcia je už od čias Stooges charakteristická určitou muzikálnou úspornosťou. Či je naozaj otcom punku, to si netrúfam posúdiť, ale nejaké tie spoločné črty by sa našli. A na punku som strávil veľkú časť puberty, nuž beriem jeho veci tak dajako normálne.

Lust for life je jediné CD, ktoré z jeho sólovej tvorby vlastním a ani to nevkladám do prehrávača často. Prečo ho vlastne mám?

Dôvodom sú dve skladby, ktoré majú tú vlastnosť, že sú hitovky až na dreň a chytili ma. Prvá, Lust for life, má správny nezbedný šmrnc, cítiť z nej radosť a text je presne toľko košatý a vrstvený, koľko potrebuje na presvedčenie okolia, že chuť do života má šťavu. Druhá je, samozrejme, The passenger. To je skladba, ktorá podľa mňa presne napĺňa obsah dvojslovného pomenovania Iggy Pop. Stvoriť takéto niečo, čo zaberá na davy a má zároveň chytľavosť, ktorú by nejeden náboženský fanatik burcujúci ovečky privítal, je hádam snom každého hudobníka, ktorý sa chce hudbou živiť.

Ostatné skladby sú klasické Popoviny (ale či je to pop, to radšej prenechám na posúdenie iným expertom). Všetky sa dajú v pohode vypočuť a zasa na nejaký ten polrok odložiť. Dávam striedme tri hviezdy, úmerne k môjmu vnímaniu interpreta, ktorý by mohol robiť reklamu na liposukciu, ale počúva sa dobre.

reagovat

moonySK @ 27.12.2010 22:19:09
Ja si narozdieľ od teba toto CD dosť často púšťam a myslím si, že spolu s albumom Idiot a Raw Power je jeho najlepšie...

moonySK @ 27.12.2010 22:19:14
Ja si narozdieľ od teba toto CD dosť často púšťam a myslím si, že spolu s albumom Idiot a Raw Power je jeho najlepšie...