Reakce na recenzi:

hejkal - @ 06.01.2010

Iggy Pop a jeho chuť po živote...

Pravdu povediac, Iggy je jedna z postavičiek modernej hudby, ktorú nijako zvlášť nemusím. Jeho produkcia je už od čias Stooges charakteristická určitou muzikálnou úspornosťou. Či je naozaj otcom punku, to si netrúfam posúdiť, ale nejaké tie spoločné črty by sa našli. A na punku som strávil veľkú časť puberty, nuž beriem jeho veci tak dajako normálne.

Lust for life je jediné CD, ktoré z jeho sólovej tvorby vlastním a ani to nevkladám do prehrávača často. Prečo ho vlastne mám?

Dôvodom sú dve skladby, ktoré majú tú vlastnosť, že sú hitovky až na dreň a chytili ma. Prvá, Lust for life, má správny nezbedný šmrnc, cítiť z nej radosť a text je presne toľko košatý a vrstvený, koľko potrebuje na presvedčenie okolia, že chuť do života má šťavu. Druhá je, samozrejme, The passenger. To je skladba, ktorá podľa mňa presne napĺňa obsah dvojslovného pomenovania Iggy Pop. Stvoriť takéto niečo, čo zaberá na davy a má zároveň chytľavosť, ktorú by nejeden náboženský fanatik burcujúci ovečky privítal, je hádam snom každého hudobníka, ktorý sa chce hudbou živiť.

Ostatné skladby sú klasické Popoviny (ale či je to pop, to radšej prenechám na posúdenie iným expertom). Všetky sa dajú v pohode vypočuť a zasa na nejaký ten polrok odložiť. Dávam striedme tri hviezdy, úmerne k môjmu vnímaniu interpreta, ktorý by mohol robiť reklamu na liposukciu, ale počúva sa dobre.