Reakce na recenzi:

hejkal - @ 20.08.2009

Rocks bol svojho času komerčne úspešný produkt. V záchvate malomyseľnosti som si ho len tak pribalil k dodávke iných CD, pretože množstevná zľava za to stojí.

Úprimne, po Toys in the attic som čakal niečo podobné, ale...

Deväť priamočiarych hard rockových skladieb bez náznaku naozaj výraznejšieho momentu, nieto ešte skladby, to som nečakal. Zvuk značne odľahčený, invencia nulová.

Čo sa skladieb týka, prídu mi všetky strašne „ízy“ nedotiahnuté, vezmem si na paškál hoci Back in the saddle. Snaží sa veselo odsýpať, ale chýba jej nejaký moment (napr. prvotný nápad), ktorý by z nej urobil čosi hodné zapamätania. Last child je také hlavu kývajúce boogie, neviem, prečo, ale okrem dobrého gitarového sóla mi celá vec príde taká pitomučká. Rýchla poloha Rats in the cellar, nemôžem si pomôcť, je svojim spôsobom prorocká. Blíži sa tomu, čo by som nazval 80’s spôsob tvorby akože rocku. Okrem zvuku, tak vizionárski ešte neboli, čo je vlastne dobre. A chválim zapojenie harmoniky. Combination musím pochváliť. Tak nejako z nej zavial závan predchádzajúcej dosky. Hitovková Sick as the dog mi prekvapivo nevadí. Taký klasický Aerosmith. Asi najlepšia skladba je tvrdo sa tváriaca posadenosť Nobody’s fault. Skoro by som deklaroval, že nemá chybu. Čo nám to servírujú ďalej? Nezáväznú Get the lead out, prešumí ako šumienka, človeka na okamih zaujme, ale bublinky sú iba krátkodobé. Fajnový rokec Lick and a promise je dôkazom, že druhá polovica albumu je o niečo lepšia ako prvá. Keď sa to tak vezme, na celej doske nebol ani jeden typický Aerosmith slaďák. Home tonight na tento post ašpiruje a hoci neurazí, ani neutkvie v pamäti.

Nie, že by to bolo úplne zlé, je to taký ľahko stráviteľný hard ročík, odvar, a preto dám zhovievavé tri hviezdy.