Reakce na recenzi:

hejkal - @ 20.11.2022

Thin Lizzy naživo a nebezpečne

V rebríčkoch najlepších koncertných albumov všetkých čias figuruje aj kontroverzný dvojalbum Live And Dangerous od kapely Thin Lizzy. Načim ho pripomenúť.

Hoci sa hardrocková hudba v druhej polovici 70. rokov porúčala zo záujmu rádiových más, naživo to bola stále neopakovateľná šou. Lynott a spol. vydali Live And Dangerous v podstate z núdze. Producent Tony Visconti bol v tom čase veľmi zaneprázdnený a nemal čas venovať sa kapele v štúdiu. A tak Lynott navrhol, že nech vyberú najlepšie verzie skladieb zo záznamov z turné z rokov 1976 a 1977 a spískajú aspoň živák. A tak sa stalo. Z tridsiatich hodín záznamov z dvoch turné (k albumu Johnny The Fox zo 14. novembra 1976 v Londýne a k albumu Bad Reputation z turné po USA (20. a 21. októbra 1977 vo Filadelfii) a Kanade (28. októbra 1977 v Toronte)) vybrali sedemnásť skladieb. Pravdou je, že drvivá väčšina z nich pochádza z koncertu z Hammersmith Odeon v Londýne.

V tomto momente to začína byť zaujímavé. Obaja sa zhodli, že je potrebné niektoré veci prehrať v štúdiu, predovšetkým spev. A tak sa v januári 1978 zavreli do štúdia Des Dames v Paríži a... Dodnes sa vedú spory, čo je vlastne pravda. Visconti vyhlásil, že tri štvrtiny albumu sú nahraté v štúdiu a z koncertných nahrávok použili len bicie a odozvy publika. Dokonca vraj vytvoril niektoré zvuky publika umelo na klávesoch. Oproti tomu manažér Chris O’Donell tvrdil pravý opak. Upravili sa vraj len vokály a niektoré gitarové sóla. Lynott neurčito prehlásil, že šlo o pár nevyhnutných zásahov, ale nič veľké to nebolo, pretože inak by to zničilo ducha koncertného vystúpenia. Najkritickejší Viscontiho odporca bol Robertson. Ten vyhlásil, že koncertné nahrávky boli tak zliate, že separovať nástroje a publikum bolo prakticky nemožné. Nahral vraj podstatne lepšie sólo do Still In Love With You, ale nešlo ho nahradiť, lebo basa veľmi prerážala. Z toho odvodil, že okrem malých zásahov nešlo nič iné vylepšiť.

Nech je pravda, aká chce, album sa okamžite zaradil medzi najslávnejšie koncertné nahrávky všetkých čias a jeho energia je priam hmatateľná. V Británii sa vyštveral na druhé miesto v rebríčku predajnosti a celkovo sa ho predalo viac ako šesťsto tisíc kusov. Pre priaznivcov priamočiareho melodického hard rocku predstavuje úžasný zážitok. Skladby sú verné svojim štúdiovým predlohám (pár výnimiek nepočítam), ich sila je v údernosti a neskutočnej energetickej bombe, ktorá vybuchne od prvých chvíľ hitovky Jailbreak a jej sila neklesá až do záverečnej noty The Rocker. Každý z predchádzajúcich šiestich albumov tu má zastúpenie (chýbajú len prvé dva zárezy z diskografie), dokonca sú tu aj dve skladby, ktoré sa na albumoch nevyskytujú, Are You Ready a Baby Drives Me Crazy. Pokiaľ máte radi melodický (hard) rock, vyžívate sa v dvoch sólujúcich gitarách, často vo vzájomných bitkách, a neprekáža vám jedinečné romantické zafarbenie Lynottovho hlasu, je to album práve pre vás. Plní aj funkciu bestofky. Navyše, ide o klasickú zostavu, Gorham-Robertson mi sedia najviac zo všetkých gitaristov, ktorí v kapele kedy hrali a že to boli často velikáni (Bell, Moore, White, Sykes).

Neviem ani len vypichnúť nejaký najlepší moment, album je krásne jednoliaty, výborný a ostrý. Live And Dangerous je skrátka fajn. Však si ho vypočujte.