Reakce na recenzi:

hejkal - @ 10.02.2014

V šesťdesiatych rokoch mám z tých, takpovediac komerčne, najprezentovanejších skupín (Beatles, Rolling Stones) najradšej Animals s Ericom Burdonom. A podobne pôsobí aj Framus Five na albume Blues in soul.

Na jednu stranu je to super, Prokop pôsobí, akoby sa narodil v anglicky hovoriacich krajinách a kapela má správne nastavený zvuk, aby sa podobala na západnú produkciu (potešia hlavne klávesy). Na druhú stranu, ide o covery (čo nie je chyba), ktoré si vždy radšej vypočujem v nejakom mixe s vlastnou tvorbou. Tu je vlastná skladba iba jedna,titulná Blues in soul. Príjemne swingovo klávesuje a dychy á la rúžový panter sa k tomu hodia. Som rád, že je tu aj skladba Believe to my soul, ktorú mám rád najmä od Humble Pie. Vrcholom albumu je potom záverečná pecka Hold on I’m coming. Kde americká skupina Child hammonduje sťaby Vanilla Fudge, tam Prokop s kapelou stavajú na živelnom prejave a ide im to.

V globále jedenásť pesničiek príjemne plynie, až uplynie a čoby bonus je tu deväť rovnako omietnutých skladieb.

Výborný „šesťdesiatkový“ album, blues nemôže sklamať.